Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos [názvy obsahujúce slovo vrch/hora/oros sa vzťahujú aj na polostrov]; starogr. [len pre vrch] (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov^[1] (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os. Je dlhý asi 50 km.

Grécke názvy

• Ἄθως [podľa pravopisu zavedeného v r. 1982 Άθως] - starogr. Athós; novogr. Athos; doslova Athos
• Ὄρος Ἄθως [podľa pravopisu zavedeného v r. 1982 Όρος Άθως] - starogr. Oros Athós; novogr. Oros Athos; doslova Vrch Athos
• ῞Αγιον Ὄρος [podľa pravopisu zavedeného v r. 1982 Άγιον Όρος] - starogr. Hagion Oros; novogr. Ajon Oros/iný prepis novogr. Ajion Oros/iný prepis novogr. Agion Oros (anglický prepis Ayon Oros/Ayion Oros/Agion Oros); doslova Svätý vrch
• Άγιο Όρος (alternatívny novogrécky tvar) - novogr. Ajo Oros/iný prepis novogr. Ajio Oros/iný prepis novogr. Agio Oros (anglický prepis Ayo Oros/Ayio Oros/Agio Oros)

V staroveku výraz Athos označoval len vrch, zatiaľ čo polostrov sa volal Akté. Dnes majú vrch aj polostrov rovnaký názov Athos, ale polostrov sa označuje aj ako Chersonisos Athos (Polostrov Athos) alebo (Chersonisos) Akti (Akti je novogrécka podoba starogréckeho Akté).

Mníšska republika

Politicky tvorí polostrov (okrem jeho najsevernejšej časti) tzv. autonómnu mníšsku republiku (autonómny mníšsky štát) v rámci Grécka, ktorá ma oficiálny názov Autonómny mníšsky štát Svätého vrchu/Autonómna mníšska republika Svätého vrchu (iný preklad Autonómny mníšsky štát Ajon(u) Oros(u)/Autonómna mníšska republika Ajon(u) Oros(u) a pod., novogr. Aftonomi Monastiki Politia Aju Orus)^[2]. V literatúra sa zvykne označovať aj skrátene ako mníšsky štát At(h)os/mníšska republika At(h)os.

Rozloha mníšskej republiky je 336 km², nachádza sa tu 20 samosprávnych monastierov, počet obyvateľov presahuje 2000. V hlavnom meste Karyes sídli parlament aj správna rada (vláda). Ženy a deti majú zakázaný prístup na územie mníšskej republiky.

Dejiny

Od 9. stor. tu pôsobili pustovníci, r. 963 založený prvý monastier. Na prelome 13. a 14. stor. vzniká v mníšskom prostredí Athosu hésychazmus. Po páde Byzantskej ríše pod ochranou tureckého sultána a ruského cára, r. 1783 nová ústava, ktorá platí dodnes. Od r. 1921 pod ochranou Grécka, od r. 1926 jeho súčasť.

Na Athose sú významné stredoveké písomné a umelecké pamiatky.

Referencie

Literatúra

• MÜLLER, Andreas. Hora Athos : dějiny mnišské republiky. Preklad Vlastimil Drbal. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 155 s. (Pro Oriente; zv. 22.) ISBN 978-80-7465-058-1.
• BIEDERMANN, Hermenegild M. Athos. In: Theologische Realenzyklopädie. 1. Aufl. Zväzok IV Arkandisziplin – Autobiographie. Berlin; New York : Walter de Gruyter, 1979. 813 s. ISBN 3-11-007714-0. S. 436 – 441.

Externé odkazy

• Oficiálne stránky Vrchu Athos Archivované 2018-08-06 na Wayback Machine
• Friends of Mount Athos

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Athos (polostrov)

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.