Bitka pri Bratislave | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Maďarského vpádu | |||||||||
![]() | |||||||||
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
Bavorsko | Starí Maďari | ||||||||
Velitelia | |||||||||
Luitpold Bavorský | Dursak a Bogat | ||||||||
Bitka pri Bratislave, resp. bitky pri Bratislave bolo ozbrojené stretnutie, resp. viacero ozbrojených stretnutí v roku 907, ktoré sa odohralo, resp. odohrali buď pri Bratislave alebo priamo v Bratislave. Pri bitke boli bavorské vojská porazené staromaďarskými kmeňmi. Takmer na 50 rokov zmenila situáciu v oblasti stredného Dunaja a umožnila starým Maďarom uskutočňovať nájazdy do rozsiahlych oblastí strednej, južnej a západnej Európy.[1]
Dátum konania bitky resp. bitiek je sporný. P. Dvořák k tomu píše: Pokiaľ ide o presné určenie bitky, dodnes nejestvuje jednotný názor. Nezhodujú sa v tom ani základné príručky. Lexikón slovenských dejín píše o troch bitkách, ktoré sa mali odohrať 4.-5. júla a 9. augusta; o troch bitkách v júli a auguste píšu aj Dejiny Slovenska I., Kronika ľudstva udáva ako dátum bitky 5.-6. júl [2], Kronika Slovenska a Dejiny Slovenska a Slovákov Milana S. Ďuricu 4. júl…, Encyclopaedia Beliana spomína len rok 907. [3][4]
L. Veszprémy uvádza: Nerovnaké údaje v nekrológiách hovoriace o júnových dňoch, resp. o rozmedzí 28. júna až 5. júla, nasvedčujú, že bitka nebola jednodňová, ale že sa skladala z dlhšie trvajúcich bojov a aj vojská vedené elitami mohli napadnúť Maďari v rozličnom čase ([Pozn. pod čiarou:] Podľa Jonáša Záborského aj Júliusa Botta sa odohrala bitka v auguste…. Podľa P. Ratkoša 5. júla 907…, Ján Dekan hovorí len o júli…, Dušan Čaplovič o 4. júli…). Uvedené nezrovnalosti mohli viesť k rozličným interpretáciám: časť historikov – opierajúca sa o Aventina – sa domnievala, že bitka sa odohrávala viac dní, a iná časť historikov si pre jej datovanie vybrala posledný deň – 5. júl. V súčasnosti sa všeobecne hovorí o prvom dni bitky 4. júla a predpokladaný termín trvania 4. a 5. júla podopiera aj viacero prameňov. [5]
T. Ortvay o dátume bitky píše: Čo sa týka okamihu bitky, zdroje sa vzájomne líšia v tom, že niektoré udávajú rok 907 a iné rok 908 [nasleduje poznámka pod čiarou]. Na základe kritického porovnania je však úplne nepochybné, že sa táto veľká vojnová udalosť konala 5. alebo 6. júla roku 907.[6] Treba dodať, že zápis v Salzburských análoch hovoriaci o 4. júli v Ortvayovej dobe ešte nebol známy.
Markgróf Luitpold Bavorský vybudoval armádu s cieľom poraziť kočovné staromaďarské kmene. Luitpold bol porazený a sám pri bitke zahynul. Podľa Aventina v dôsledku bitky „väčšina bavorskej šľachty zahynula a ostatný ľud bol v nesčíselnom počte pobitý“.
Toto píše o bitke Aventinus v preklade (z latinskej verzie) uvedenom v knihe Pramene k dejinám Veľkej Moravy[7]:
Na vyhnanie Maďarov z ríše Bavorov boli zozbierané vojenské sbory zo všetkých provincií a vytiahli proti nim s tromi vojskami. Ľudovít, kráľ Germánie a Bavorska, keď vykonal odvody z celého Bavorska, uchýlil sa do novej bavorskej osady Ennsburg. V pätnásty deň pred júlovými kalendami [17. jún] roku kresťanskej spásy deväťsto siedmeho boli prítomní biskupi, predstavení mníchov a bavorskí veľmoži. Tu bolo za súhlasu rozhodnuté, že Maďarov treba vyhnať z ríše Bavorov. Boli teda zozbierané vojská zo všetkých bavorských provincií, spomedzi Nariskov, Boetov, Chamavov, Vindelikov, Norinčanov, Vennonov, Atesinov, Stajerčanov, Vendov, Charinov, Korutancov; Maďarom bola vypovedaná vojna a bavorskí veľmoži tiahli s bojachtivým a na útok pripraveným vojskom po oboch brehoch Dunaja proti nepriateľom. Ľudovít s Burckardom, biskupom pasovským a s veliteľom Arabonom zastavili sa v Ennsburgu. Potom všetky vojenské sbory vycvičené v boji boli rozdelené na tri vojská. Liutpold, markgróf rakúsky, na severnom brehu, na južnej časti zasa Teodomar, veľkňaz salcburský, Zacharias säbenský, Oto frizinský s predstavenými mníchov reholí Gumboldom, Hartvikom a Helmprechtom postúpili až k Bratislave a tam postavili tábor. Odtiaľ loďami cez Dunaj previezli vojenské zbory Sighard, knieža senonské, príbuzný kráľa, Rathold, Hottochus, Meginwardus a Eysengrin, veľmoži bavorskí. Maďari rýchlo vysilili a premohli bavorské vojsko vystrojené ťažkou výzbrojou, preplávali Dunaj a ostatným vojenským sborom spôsobili podobnú porážku. – Len čo Maďari zbadali, že po toľkých prípravách sa na nich chystá útok, nelenili a neoddávali sa nečinnosti. Najprv si pripravili všetko, čo by bolo potrebné - zbrane, chlapov, kone, [potom] odhodlaní bojovať už nie pre slávu, lež pre záchranu, tvrdo sa stavali na odpor. Medzitým rozkázali niekoľkým jazdcom vyprovokovať ostatné bavorské oddiely [do boja]. Obidvaja králi s nespočetnou jazdou, ktorou mali vtedy najväčšiu prevahu, vytiahli proti vojsku biskupov, s veľkou presilou zaútočili, akoby rýchlymi chceli preraziť šík, spustili veľmi hustý dážď striel, Bavorov zasypali šípmi, ktoré vrhali zo svibových lukov a opäť ustúpili. Boli rýchlejší ako naše vojsko vystrojené ťažkou výzbrojou. Keď sa o nich verilo, že sa vzdialili, prišli znova, takou istou rýchlosťou aj prenasledovali, aj sa dávali na útek. Zatiaľ čo by si si myslel, že ty si zvíťazil, bol si v najväčšom nebezpečenstve. Maďari zďaleka šípom zasahovali nepriateľov. Vtedy totiž ešte nevedeli útočiť v otvorenom boji, útokom pechoty, šíkom, bojovať mečom chlap proti chlapovi, obsadzovať hrady, obliehať tvrdze, dobývať pevnosti; zvykli však bojovať raz ústupom, raz náporom a nástrahami. Bola v nich tak veľká ľstivosť, tak prudká rýchlosť a tak značná skúsenosť v boji, že sa s istotou nevedelo, či sú nebezpečnejší, keď sú vzdialení či prítomní, keď sú na úteku či v pätách, keď predstierajú bojové ticho, či keď vedú vojnu.
Keď sa teda silným útokom prihnali, popchnúc koňa, znova im boli v pätách a dvojakým spôsobom vrhali oštepy, hádzali kopije, útočili sprava, zľava, spredu a zozadu a našich vysilili; potom sa zo všetkých strán privalili, zo všetkých strán napadli unavených Bavorov, premohli, porazili a pobili v piaty deň pred augustovými idami [9. august]. V noci potajomky preplávali Dunaj a Liutpolda, Ľudovítovho vyslanca a Eysengrina, stolníka, so všetkými sbormi a s pätnástimi veľmožmi v tábore zavraždili. Na druhý deň potom, čiže v tretí deň pred augustovými idami [11. august], tých, ktorí boli pri lodiach strachom vydesených, ľahko a bez námahy podobne porazili.
Porážka Bavorov, Liutpold, spoločný praotec bavorských vojvodov, pochádzajúci z rodu cisárov, Aribo dosadený [na miesto] Liutpolda. Tri dni sa neprestajne bojovalo za nepriaznivého počasia. Väčšina bavorskej šľachty zahynula, ľud bez rozdielu bol v nesčíselnom počte pobitý. Liutpold, vojvodca východného Bavorska, zakladateľ rodu bavorských kráľovičov a veliteľov [cisárskej] telesnej stráže na Rýne, bol zabitý s devätnástimi bavorskými kniežatmi, ktorých mená sú tieto: ...
V nemeckej verzii tejto Aventinovej kroniky je na začiatku uvedené aj meno dvoch staromaďarských vodcov v tejto bitke – Dursak a Bogat.[8] Tieto mená sú spomenuté aj v latinskej verzii, ale je tak urobené asi o stranu pred samotným opisom bitky, takže ich súvis s bitkou nie je v tejto verzii až taký priamočiary.[9]
Údaj u Aventina, že sa východofranský kráľ vydal na cestu 17. júna z Ennsburgu hovorí v prospech správnosti Aventinových údajov, pretože sa zachovala listina zo 17. júna 907 (spísaná v Sankt Floriane), ktorou kráľ Ľudovít IV. daroval pasovskému biskupovi Burchardovi mesto Altötting na žiadosť soľnohradského arcibiskupa Thietmara, grófa Liutpolda a grófa Isangrima a ďalších osôb. Listina je síce falošná, ale dá sa predpokladať, že bola zhotovená na základe pravej predlohy. Zachovala sa v zbierke odpisov z 12. storočia, ktorú, ako sa zdá, Aventinus použil ako zdroj.[10]
Víťazstvom starých Maďarov pri Bratislave:[11]
Strany bitky sú v literatúre prezentované nasledovne [12]:
M. Kučera v roku 2002 [16] prezentuje kombinovaný názor, keď tvrdí, že išlo o bitku Bavorov a Maďarov a veľkomoravské vojská sa jej nezúčastnili, alebo v nej bojovali spolu s Maďarmi. Okrem toho predpokladá, že Braslav sa spojil s Maďarmi, vďaka čomu mohol zostať vládnuť v bratislavskej pevnosti aj po páde Veľkej Moravy.[10]
Aventinus bitku lokalizoval k dnešnej Bratislave. Najneskôr od objavu Salzburských análov začiatkom 20. storočia aj štandardná literatúra uvádza ako miesto bitky vždy dnešnú Bratislavu alebo jej okolie. Konkrétne v slovenskej historiografii sa Bratislava za nepochybné miesto bitky považuje najneskôr, odkedy toto umiestnenie prezentoval P. J. Šafárik vo svojej knihe Slovanské starožitnosti.[10]
Časť maďarských historikov navrhuje však iné umiestnenie. Spôsobené je to asi najmä tým, že – dodnes veľmi vplyvný – maďarský historik 19. storočia Gyula Pauler prijímal údaje z Aventina len skepticky, a keďže v tom období ešte neboli objavené Salzburské anály, nepovažoval ani Aventinovo umiestnenie bitky do Bratislavy za dôveryhodné. Konkrétne iné umiestnenia bitky maďarských autorov sú:
Pomocou vojenského modelovania však možno dokázať, že Aventinovo stotožnenia miesta bitky (Brezalauspurcu) s Bratislavou je správne.[18]
Bitka pri Bratislave sa spomína v nasledujúcich primárnych zdrojoch (najpodrobnejšie je opísaná v Aventinovi, v ostatných zdrojoch sa spomína spravidla len jednou či dvoma vetami)[19]:
(Poznámka: V zátvorke je vždy uvedený rok, ku ktorému sa v zdroji vzťahuje informácia o tejto bitke)
Priamym či nepriamym potvrdením sú aj nekrológiá:
Bitka je významná aj tým, že sa v súvislosti s ňou v podobe Brezalauspurc zachovala najstaršia "súdobá" zmienka o Bratislave (pozri aj Historické názvy Bratislavy) v tvare "Brezalauspurc".[20] Ako potvrdenie môže slúžiť napr. J. Stanislav, ktorý píše, že v tzv. Annales Iuvanenses maximi (z kláštora v Admonte) je v súvislosti s touto bitkou uvedený tvar "Brezalauspurc" ; pričom J. Stanislav vyjadruje názor, že tvar Brezalauspurc je skomolený pisárom a skutočnému tvaru názvu mesta vzdialený (za realite blízky tvar považuje naopak tvar Braslavespurch, pretože historické meno Bratislavy považuje za odvodené od mena Braslav).[21]
Treba dodať, že zmienka ale nie je súdobá v pravom slova zmysle, pretože sa zachoval len výpis (pôvodného textu) z 12. storočia.[22]
V Excerpta Aventini ex Annalibus Iuvavensibus antiquis derivati je uvedený tvar Braslavespurch.[23] Excerpta Aventini ex Annalibus Iuvavensibus antiquis derivati sú údaje, ktoré v r. 1517 vypísal v altaišskom kláštore… Aventinus z nejakého exemplára, ktorý obsahoval dnes stratené Annales luvavenses antiqui alebo alespoň nejaké letopisy odvodené z týchto análov a takisto nezachované (z Ann. luvavenses antiqui sú odvodené napr. aj Annales luvavenses maximi). Tieto excerptá využil Aventinus vo svojom diele Annales Boiorum.[24] Ako overenie môže poslúžiť napr. J. Stanislav, ktorý píše že "u Aventina" je použitý tvar "Braslavespurch" z dnes už strateného textu Annales Juvanenses antiqui.[25]
V tomto texte Aventinus na okraj pridal poznámku k roku 907, v ktorej je použitý tvar Braslavaspurch.[26]
Vo vydaní tlačenej latinskej verzie Análov Bavorov z 19. storočia je v súvislosti s touto bitkou uvedený tvar (v akuzatíve) Vratizolaum.[27]
V latinskej verzii z roku 1580 aj z roku 1710 je na tom istom mieste uvedený tvar (v akuzatíve) Vratislauiam.[28]
Vo vydaní tlačenej nemeckej verzie Análov Bavorov z 19. storočia je na tom istom mieste uvedený tvar Presburg[29], vo vydaní z roku 1580 je na tom istom mieste tvar Preßburg [30].
P. Dvořák uvádza v slovenskom preklade príslušnej latinskej pasáže Análov Bavorov v zátvorke pri slove Bratislava, teda na tom istom mieste, kde je vo vyššie uvedených zdrojoch uvedené Vratizolaum či Vratislauiam, tvar Brezalauspurch (bez uvedenia zdroja tohto slova)[3].