Boldva (slov. Boldava aj Bodva) je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Edelénskom okrese.
Má rozlohu 2834 ha a žije tu 2352 obyvateľov (2010).
Poloha
Boldva sa nachádza v strednej časti Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy, neďaleko pohoria Cserehát, v údolí rieky Bodva, od ktorej je odvodený aj názov obce. Do obce sa je prístup pomocou ciest číslo 26 a číslo 3.
História a pamätihodnosti
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1203, no archeologické výskumy dokázujú, že toto územie je obývané od mladšej doby kamennej.
V období rokov 1175 až 1180 tu kráľ Belo III. postavil benediktínske opátstvo, z ktorého sa až dodnes zachoval gotickými časťami doplnený románsky kostol. Prvý vedecký prieskum a opis kostola urobil v roku 1888 Viktor Miškovský, zakladateľ pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku. V opátstve vzniklo prvé súvislé písomné dielo Pohrebná kázeň a modlitba (Halotti Beszéd és Könyörgés), ktoré bolo nájdené v Prayovom kódexe. Tento kódex sa následne dostal do obce Diakovce v okrese Šaľa a odtiaľ do knižnice bratislavskej kapituly. Toto dielo je dnes drahocenným pokladom Maďarskej národnej knižnice. Opátstvo bolo spustošené pri tatárskej okupácií v roku 1285. Mnísi sa presťahovali na Somogyvár (v Šomoďskej župe), kostol ostal v rukách dediny. Jeho základy sa našli v roku 1976, kedy odkryli aj rotundu z doby Arpádovcov. Obec, ktorá bola v tomto období kalvínska, prežívala ťažké obdobie tureckej okupácie. Koncom 17. storočia sa sem presídlili evanjelici z Pribyliny.
Na začiatku 18. storočia sa väčšia časť dediny dostala do rúk Ádáma Szathmáry Királya, panoša Františka II. Rákociho. Szathmáryho náhrobný kameň stojí dodnes na tunajšom cintoríne.
Obecný rímskokatolícky kostol bol postavený v klasicistickom štýle v rokoch 1938 až 1939. Z ďalších pamätihodností sú významné kúrie a viaceré verejné budovy postavené na prelome 19. a 20. storočia.
Maďarsko
