Collegium Musicum Live | ||
Dátum vydania | 1973 | |
Nahraný | Koncertná sieň Československého rozhlasu v Bratislave | |
Žáner | art rock | |
Dĺžka | 42:47 | |
Vydavateľstvo | Opus | |
Producent | Leoš Komárek | |
Collegium Musicum – chronológia | ||
---|---|---|
Marián Varga – chronológia | ||
Collegium Musicum Live je tretí album slovenskej art rockovej skupiny Collegium Musicum. Bol nahratý naživo v Koncertnej sieni vtedajšieho česko-slovenského rozhlasu v Bratislave v dňoch 21 - 22. júla 1973. Je to prvý slovenský rockový koncertný album (live album).[1] Marián Jaslovský napísal: „Nešlo o typickú živú nahrávku s mobilným nahrávacím zariadením, ale de facto o koncert usporiadaný v nahrávacom štúdiu.“[2]
Album obsahuje štyri skladby, všetky dovtedy nevydané. „Album je v celej histórii skupiny „najinštrumentálnejší“, bravúrny, trochu narcisticky zahľadený do techniky. Súhra troch hudobníkov je dokonalá.“.[2]
Fedor Frešo o ňom povedal: „Podobne ako „Šeherezádu“ (pozn. „Suita po tisíc a jednej noci“) sme sa rozhodli aj riešiť Collegium Musicum Live. Dostali sme sa do istej dilemy ako pred Konvergenciami:čo chceme urobiť s tými inštrumentálnymi skladbami, ako to chceme zahrať, keď sme to šesť týždňov mleli v Rusku na turné, kde sme boli to leto s Prúdmi. Ako to chceme zmáknuť, keď to máme odomleté, ako to leží a beží? Tak padlo rozhodnutie, že si zopakujeme metódu zo „Šeherezády“, ale s iným režisérom, oslovili sme Leoša Komárka, s ktorým sme sa rozkmotrili pri nahrávani rozhlasovej verzie „Hommage“ (pozn. „Hommage à J. S. Bach“). Ponuku prijal a chcel ako zvukára Vladimíra Marka. Takže to má iný zvuk, ako „Šeherezáda“. Myslím, že platňa sa pomerne vydarila.“[2]
„Je to dobré iba po stránke hráčskeho zvládnutia. Spokojný som – aj to len čiastočne – iba so skladbou „Si nemožná“. Zvukové a technické spracovanie je úplne nanič. Po Konvergenciách je to značný krok späť, tu sa začína koniec Collegia v pôvodnej zostave. Boli to veľmi hektické časy, koncertné šnúry, cestovanie, fyzické i nervové vypätie, zázrak, že som to vôbec prežil. Keď vznikalo Collegium, žil som v predstave, že budeme hrať možno raz do týždňa. A zrazu prišlo toto... Kladom bolo, že sme sa ako kapela maximálne zohrali. To všetko ostatné už boli skôr negatíva. Napríklad sa začali vyostrovať osobné konflikty, najmä medzi mnou a Fedorom...“[3]
Okrem pôvodnej LP vydanej v Opuse („v nadštandardnom rozkladacom obale obsahujúcom viacero čiernobielych momentiek ako aj trojjazyčný (slovenčina, angličtina, nemčina) dobový sleeve-note Jána Kovářa“[5]) vyšiel tento album v: