Drahovce sú obec, ktorá leží na pravom brehu rieky Váh, približne 6 km na juh od okresného mesta Piešťany. So svojimi viac než dva a pol tisíc obyvateľmi patria medzi najväčšie obce piešťanského okresu.
Polohopis
Obec leží na hlavnej štátnej ceste medzi Trnavou a Piešťanmi, v južnej časti Považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu. Počtom obyvateľov sú druhou najväčšou obcou Piešťanského okresu. Podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach.
Vodné toky
Kataster obce sa nachádza v povodí najdlhšej slovenskej rieky Váh.
Vodné plochy
Drahovce sú v okolí známe juhovýchodne sa nachádzajúcimi jazerami, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov. V lete ich veľa ľudí využíva na príjemné schladenie sa vo vode a v ostatnom období sú využívané hlavne na športový lov rýb. Pri Drahovciach je asi 12 takýchto jazier. Medzi najznámejšie patria jazero Važina a jazero Baková.
V severovýchodnej časti Drahovce zasahujú do katastra vodnej nádrže Sĺňava.
Symboly obce
Erb obce
Obec má svoj erb, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo dňa 22. apríla 1997. Je umiestnený na obecnom úrade, na začiatku, a na konci obce. Zobrazené sú na ňom tri klince, pripomínajúce ukrižovaného Ježiša Krista a patria k tzv. arma Christi, sú aj symbolom Rádu jezuitov, ktorí pôsobili v obci. Pri skrížení nôh sa použil len jeden klinec a dva na ruky. Slnko a dva klasy symbolizujú slnečný kraj, a úrodnú pôdu.
Dejiny
Drahovciam sa kedysi podľa miestnej povesti hovorilo Važina. Niekoľko kilometrov severne od Važiny, na brehu rieky Váh sa nachádzala osada Baková. V roku 1773 však prišla veľká povodeň a zmietla osadu Baková. Obyvatelia Bakovej požiadali Važinčanov o možnosť prisťahovať sa k nim, do ich osady, avšak Važinčania si zapýtali prehnane vysokú cenu za pozemky. Odvtedy sa začalo Važinčanom hovoriť drahí – Drahovčania, podľa čoho sa neskôr pomenovala aj obec.
Prvá písomná zmienka o Drahovciach je v Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej sa prvýkrát spomína aj neďaleké okresné mesto Piešťany, v podobe Pescan.
Politika
Obyvateľstvo
Prvé záznamy o počte obyvateľov sú zachované od roku 1900
- 1900 - 2 073 obyvateľov
- 1930 - 2 364 obyvateľov - 242 domov
- 1980 - 2 876 obyvateľov - vyše 750 domov
- 2004 - 2 564 obyvateľov - vyše 900 domov
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, trojloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1777. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby rovnakého patrocínia. V prvej polovici 20. storočia boli doplnené bočné lode, vzniklo tak súčasné trojlodie. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho poslednej prestavby z prvej polovice 20. storočia. Na hlavnom oltári je obraz sv. Martina od R. O. Dollingera z roku 1947.[6] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo či polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, páskou a klenákmi. Veža s nárožným skosením vyrastá zo štítového priečelia s volútami vo forme rizalitu. Členená je kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
- Rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie v časti Dolné Voderady, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1821. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom.
- Socha sv. Trojice z roku 1835. Obnovou prešla v roku 1886.
- Socha Kalvárie z roku 1872
Pomníky
Zaujímavosti
Zaujímavou pamiatkou je zvonica, ktorú postavili Drahovčania v strede historického jadra obce v roku 1770. Vekom jej drevená konštrukcia natoľko schátrala, že ju bolo treba po druhej svetovej vojne odstrániť. Historický zvon bol uschovaný na miestnej fare v uhlí ešte počas vojny, aby bol uchránený pred použitím na nábojnice. Zvonica stála pred domom Holíkovcov. Pán Holík, ktorý už dlhšie v Drahovciach nebýval, sa zaprisahal že zvonicu postaví znova. Z chotára poznášal vhodné agátové drevo. Po jednom celom lete práce v roku 1994 ručne vytesanú zvonicu znovu postavil na pôvodné miesto na Dedinskej ulici.
Pravidelné podujatia
- Drahovská Desiatka - začiatkom septembra
- Drahovské Hody - 11. novembra, alebo najbližší víkend. Konajú sa pri príležitosti výročia zasvätenia miestneho kostola jeho patrónovi sv. Martinovi.
- Drahovské Vrtochy - koncom augusta.
Hudba
V obci pôsobí od roku 1913 krojovaná dychová kapela Drahovčanka a Kasio.
Od roku 2008 tu začala pôsobiť nová chlapčenská skupina O106.
Od roku 2020 tu pôsobí kapela Lekárovci band
Kulinárske špeciality
- Pečená kačica pripravovaná na Hody
Školstvo
V obci sa nachádza základná škola, materská škola, školský klub (školská družina) a materské centrum Lienkovo.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Doprava
Popri obci prechádza hlavná železničná trať Bratislava – Žilina, železničná zastávka Drahovce už naďalej nefunguje. Obec má priame autobusové spojenie s okolitými mestami - Piešťany, Trnava, Leopoldov, Hlohovec, Nitra.
Dôležité firmy
- PVOD - Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo
- ADLO - výroba bezpečnostných dverí, protipožiarnych dverí, zasklených dverí a bezpečnostných zárubní
- OMFA Chemical Textiles - výroba podomietkových sklokeramických armovacích mriežok
Spolky a združenia
- Dobrovoľný hasičský zbor od roku 1882
- Slovenský zväz záhradkárov v Drahovciach, od roku 1931
- Rybári
- Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu od roku 1983
- Krúžok mladých rybárov
- Drobnochovatelia od roku 1947
- Poľovníci od roku 1947
- Spolok sv. Dominika Sávia od roku 2005
- Klub dôchodcov Drahovce
- OZ Superuvoľnení[8]
- Občianske združenie Naše Rodné Slovensko
- OZ Včeloz
Šport
Od roku 1977 sa každoročne v obci poriadajú bežecké preteky Drahovská Desiatka.
Taktiež tu funguje futbalový oddiel dospelých, ako aj dorastu a žiakov. Futbalové zápasy sa konajú na miestnom futbalovom štadióne.
Osobnosti obce
Rodáci
- Michal Alojz Trnka (* 1746 – † 1821), príslušník jezuitskej rehole, kňaz, doktor filozofie, doktor teológie, učiteľ a univerzitný profesor. Približne v roku 1830 dal postaviť uprostred obce kaplnku a zasvätil ju sv. Michalovi. Dnes je zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi.
- Štefan Vlk (* 1905 – † 1975), kresťanský laik, muž nezlomnej viery. Po oslovení Duchom Svätým cca 30 ročný opustil dovtedajší život a začal žiť v Detve. Žil sám v malej izbičke pod vežou vo veľmi skromných podmienkach. Pomáhal dedinčanom na statku i v domácnosti – hlavne menšími opravami. Bol horlivý katolík a často aj iných povzbudzoval k viere. Známou osobnosťou sa stal okrem iného aj tým, že opravoval a maľoval typické detvianske vyrezávané kríže. Tie sú pre Podpoľanie originálnou a dodnes zachovávanou tradíciou, stoja pri cestách, ale aj na hroboch.[9][10][11]
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahovce
Slovensko
