Giraltovce sa rozprestierajú v južnej časti Nízkych Beskýd, na sútoku riek Topľa a Radomka. Radomka, tečúca bezprostredne do Giraltoviec, vytvorila terénny prielom (zárez), ktorého prevýšenie od hladiny po najvyšší vrch je okolo 80 m. Nadmorská výška v meste je 210 m n. m. a v chotári od 170 do 357 m n. m.
Povrch chotára v západnej časti za mestom (pravo-nábrežná časť Tople) je rovinatý. Východná časť povrchu terénu okolia mesta je mierne členitá a vytvára malebnú pahorkatinu. Geologické zloženie pôdneho súvrstvia sa skladá z treťohorného flyšu (pieskovcov, ílovcov), štvrtohorných naplavenín (štrkov, pieskov a hliny) a svahových hlín.
Celoročná teplota je okolo 8 °C, ročný úhrn zrážok je 600 – 700 mm. Pôdna štruktúra chotára má nivné a hnedé lesné pôdy. Lesné porasty sú z prevažnej väčšiny len vo východnej časti. Z lesných drevín tu rastie dub, buk a breza. Prírodnou pozoruhodnosťou Giraltoviec a blízkeho okolia je viac ako 250-ročný majestátny dub.
17 km na východ od mesta sa nachádza umelá vodná nádrž Veľká Domaša.
64 km južne od Giraltoviec sa rozprestiera vodná nádrž Zemplínska šírava.
Dejiny
Pamätník na prvú svetovú vojnu
Archeologické prieskumy okolia mestečka z konca 19. a začiatkom 20. storočia potvrdili, že prvé osídlenie tohto územia sa datuje do obdobia konca eneolitu a prvej vývojovej etapy bronzovej doby. Potvrdzujú to nájdené predmety v pohrebiskách, ktoré dostali pomenovania ako kultúra východoslovenských mohýl (okolo 1 800 – 1 200 rokov pred Kr.). Nálezy tejto kultúry boli objavené aj v blízkych okolitých dedinách.
Prvá doložená písomná zmienka o obci je z roku 1487.
Obec pravdepodobne vznikla začiatkom 15. storočia. Pomerne veľa obyvateľov obce sa zapojilo do protihabsburského stavovského povstania. Boli poddanými Františka Rákociho. Ten im sľuboval rôzne výhody, preto sa mnohí nechali naverbovať do jeho vojska. Po porážke povstania Františka Rákociho v roku 1708 pri Trenčíne došlo k čiastočnému vyľudneniu obce. V 18. storočí tu spravovali svoje majetky Krasnecovci, Podhorániovci a Sirmaiovci. V tomto období bola v obci založená manufaktúra na výrobu fajansy a tehelňa na výrobu tehliarskych výrobkov. Napriek tejto skutočnosti mala obec výrazne poľnohospodársky charakter aj v nasledujúcom storočí.
V roku 1787 mali Giraltovce 74 domov a 646 obyvateľov, z ktorých boli početní želiari (v dávnejšej minulosti príslušníci dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu), v roku 1828 mali 90 domov a 686 obyvateľov. Zaoberali sa plátenníctvom a pestovaním ovocia, pre ktoré tu boli vcelku priaznivé klimatické podmienky. Giraltovce od počiatku 19. storočia dostali výsadu, že sa v nich mohli konať týždenné trhy a jarmoky. V polovici 19. storočia sa Giraltovce stali sídlom okresu a boli ním až do nového územnosprávneho členenia v roku 1960, keď bolo sídlo okresu presunuté do Bardejova.
Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 sa počas prvej Československej republiky Giraltovce stali poľnohospodárskym mestečkom. Obyvatelia, tak ako ostatná časť východného Slovenska, trpeli veľkou nezamestnanosťou.
V meste sa nachádzali hroby vojakov z prvej svetovej vojny (1914 – 1918), ktorí zomreli v poľnej vojenskej nemocnici. Starostlivosť o vojnové hroby v medzivojnovom období vykonávala žandárska stanica. Vojaci boli uložení do hrobov na mestskom cintoríne. Bolo tu pochovaných 64 vojakov, ktorí zomreli od októbra 1914 do apríla 1915. Z toho bolo 63 rakúsko-uhorských vojakov a jeden ruský vojak. Vojnové hroby mesto po druhej svetovej vojne zlikvidovalo pre civilné pochovávanie.
V období Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1944 v Giraltovciach intenzívne pôsobila vtedy ilegálna organizácia Komunistickej strany Slovenska, usilujúca sa podchytiť nespokojnosť miestneho obyvateľstva v okolitých dedinách s častými exekuciami poľnohospodárskeho majetku. V okolí Giraltoviec vzniklo významné partizánske stredisko, prvé na východnom Slovensku. Obyvatelia intenzívne podporovali členov partizánskych skupín predovšetkým zo skupiny Čapajev, ktorej velil Ľudovít Kukorelli. Jednotka Čapajev začala svoju činnosť v polovici roku 1944.
Po roku 1948 boli v meste vybudované nové priemyselné závody (Duklianske tehelne, Kovo-drevo, Kožiarske závody [po roku 1970], Teva, Lesný závod a iné). Rozvinutý bol aj priemysel na výrobu potravín (pekáreň, mliekareň, bitúnok a pod.).
Obyvatelia pracovali prevažne v miestnych podnikoch a poľnohospodárstve, časť v priemyselných podnikoch východného Slovenska. Giraltovce majú priznaný štatút mesta.
Symboly mesta
Skulptúra od Tibora Bártfaya odhalená v roku 1991
V modrom štíte nad ostrím položeného strieborného kosáka so zlatou rukoväťou je zlatý snop. Znamenie je prevzaté z erbového pečatidla z roku 1837 a zobrazuje poľnohospodársku tematiku. Autormi erbu sú Károly Tagányi a Ladislav Čisárik.
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej a žltej. Farebne vychádza z farieb mestského erbu. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Hoci sa na území obce našli archeologické nálezy už z neolitu, dnešné Giraltovce vznikli až v 15. storočí. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, na čo poukazuje aj ich erb: v modrom štíte zlatý snop a pod ním strieborný kosák. Jeho odtlačok sa našiel na dokumente z roku 1868. Je isté, že Giraltovce používali erbové pečatidlo už pred rokom 1837, pravdepodobne s iným symbolom. V roku 1837 tu pôsobil kovorytec, ktorý pečatidlo so snopom a kosákom vyryl aj mnohým ďalším okolitým obciam. Keďže tento erb je už všeobecne známy – navrhol ho Tagányi v roku 1880 len Giraltovciam, jeho kresbu uverejnil v roku 1963 M. Markuš –, v súčasnosti ho vo farebnej úprave nájdeme spolu s ostatnými slovenskými mestskými erbmi v osobitnej heraldickej publikácii.
Obyvateľstvo
Podľa údajov z 31. decembra 2015 mali Giraltovce 4 146 obyvateľov.
Národnostná štruktúra
Slováci 95,01 %
Rómovia 3,58 %
Rusíni 0,41 %
Ukrajinci 0,33 %
Česi 0,21 %
Poliaci 0,02 %
Maďari 0,02 %
Vierovyznanie
Rímskokatolíci 59,82 %
Evanjelici a. v. 23,20 %
Gréckokatolíci 8,09 %
Bez vyznania 5,13 %
Nezistené 1,15 %
Pravoslávni 0,98 %
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Sakrálne pamiatky
Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1798. Stojí na mieste staršej renesančnej stavby, z ktorej pochádza veža z roku 1654. Klasicisticky bola prefasádovaná v roku 1810. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu oltár a krstiteľnica z konca 19. storočia. Kazateľnica je klasicistická z doby vzniku kostola. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža s opornými piliermi je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Portál kostola má profilované ostenie s klenákom s reliéfnou rozetou.[5]
Evanjelický kostol
Vstupné schodisko
Rímskokatolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda, jednoloďová secesná stavba s prvkami neogotiky s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1939 – 1942. Autorom projektu je Juraj Byrtus z Michaloviec. V interiéri sa nachádza výmaľba od V. Gábora. Zariadenie v duchu neogotiky pochádza z doby jeho vzniku. Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom, združenými po štyroch do motívu masívneho gotického lomeného oblúka. Veža je ukončená štítmi s lomeným oblúkom a ihlancovou helmicou.[6]
Gréckokatolícky Kostol Matky ustavičnej pomoci, jednoloďová neobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia pred rokom 1948. Fasády má členené lizénovým rámom a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je po nedávnej úprave ukončená výraznou cibuľovou helmicou.[7]
Kaštieľ rodiny Bánó, jednopodlažná dvojtraktová barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse písmena L so stredným rizalitom a manzardovou strechou, z polovice 18. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, valenými klenbami s lunetami a zrkadlovými klenbami. Priečeliu dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, pred ktoré predstupuje dvojramenné schodisko. Fasády sú členené pilastrami, okná sú po necitlivej modernistickej úprave bez členenia.[9]
Židovský cintorín
Kaštieľ rodiny Bánó
Židovský cintorín
Pomníky
Pomník obetiam bojov v roku 1916 v rámci prvej svetovej vojny, kamenná socha sediaceho leva z roku 1918.[10] Na podstavci je nápis v maďarčine. Nachádza sa pred gréckokatolíckym chráom pri vstupe do mesta od Prešova.
Pamätník výročia vzniku ČSR, kamenný pylón z roku 1928. Vytvorili ho pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR. Nachádza sa pri mestskej knižnici.[11]
Pamätná tabuľa Adama Hlovíka. Osadená pri príležitosti Dní Adama Hlovíka na budove evanjelického kostola.
Hrob Adama Hlovíka na mestskom cintoríne.
Socha Adama Hlovíka. Stojí v centre mesta.
Busta Jozefa Goldbergera. Osadená je pred mestskou poliklinikou.
Pamätník obetiam holokaustu. S jeho realizáciou sa začalo na židovskom cintoríne.
Pomník prvej svetovej vojny
Pamätník výročia vzniku ČSR
Parky
Mestský park. Nachádza sa pri Topli. Jeho súčasťou je aj mestský amfiteáter.
Turistika
Slanské vrchy, výstup na Šimonku. Šimonka (1 092 m n. m.) – najvyšší vrch Slanských vrchov, vypínajúci sa nad obcou Zlatá Baňa. Vrcholovú časť tvorí národná prírodná rezervácia.
Slanské vrchy, náučný chodník Oblík (925 m n. m.), vulkanická kopa s pestrou mozaikou lesných spoločenstiev, prevažne bučín s mohutnými a starými exemplármi buka (170 – 250 rokov), dĺžka trasy: 3,5 km, východisko – prístup: obce Petrovce alebo Hermanovce, v blízkosti lesníckej chaty na lúke za Oblíkom.
Hudba
Folklórne slávnosti Toplianskej doliny
Giraltovský hudák
Blues In Village
Folklórny súbor Topľan
Gitarový festival (v Giraltovciach sa koná každý párny rok, v Bojniciach je to každý nepárny)
Dni židovskej kultúry
Pravidelné podujatia
Katarínske trhy. Predvianočné predajné trhy sa konajú koncom novembra.
Cyrilo-metodské trhy. Letné predajné trhy sa konajú začiatkom júla.
Školstvo
Materská škola, Dukelská 62
Základná škola, Budovateľská 164/4
Špeciálna základná škola, kpt. Nálepku
Základná umelecká škola, Dukelská 53
Centrum voľného času, Fučíkova 5
Združená stredná škola, Dukelská 33
Gymnázium, Dukelská 30
Súkromná základná škola Giraltovce, Dukelská 33
Šport
FK Slovan Giraltovce. Mestský futbalový klub hral do sezóny 2022/2023 3 ligu východ. V sezóne 2023/2024 sa klub z ligy odhlásil kvôli finančným dôvodom.
TJ Sokol Giraltovce.
Fénix. Cykloturistický oddiel.
Primátor. Jazdecký klub.
Mestská volejbalová liga
HBK cvč lions Giraltovce – hokejbalovy klub – www.giraltovce-hokejbal.wbl.sk
PWL CVČ Giraltovce – klub silových troj§bojárov, www.pwlgiraltovce.estranky.sk
BOFIP CVČ Giraltovce – klub kulturistov a bodyfitness (majster Slovenska v kulturistike do 65 kg Peter Vojtek, 2011) – www.arspiman.estranky.sk
MBK Giraltovce (mestský boxersky klub)
Osobnosti mesta
Rodáci
Ján Hvezda (* 1814 – † 1851), župný zememerač, známejší je ako básnik, ktorý písal verše v šarišskom nárečí.
Jozef Goldberger (* 1874 – † 1929), lekár, vynálezca. Pochádzal z giraltovskej židovskej rodiny a ešte ako malý chlapec sa s rodičmi vysťahoval do USA. Tam vyštudoval medicínu. Objavil liek proti kožnej chorobe pelagre.
Pôsobili tu
Michal Staník (* 1767 – † 1822), evanjelický farár v Giraltovciach v rokoch 1808 – 1822, je autorom kníh o ovocinárstve, zeleninárstve a včelárstve, propagoval zdravovedu. Písal tiež didakticko-náboženské spisy, bol prekladateľ a historik. Zomrel v Giraltovciach.
Adam Hlovík (* 1793 – † 1851), evanjelický farár, do Giraltoviec prišiel po cholerovom povstaní v roku 1831. Bol v kontakte s predstaviteľmi slovenského národného života, prispel do Kollárovej zbierky ľudových piesní Národné spievanky. Napísal tiež cestopis Cesta na Oblík. Zomrel v Giraltovciach, kde je aj pochovaný.
Ľudovít Medvecký (* 1878 – † 1954), politik, v roku 1906 kandidoval vo voľbách do uhorského snemu za okres Giraltovce ako slovenský kandidát. Mal širokú podporu miestneho obyvateľstva, Milana Hodžu i amerických Slovákov, ale šarišské župné orgány jeho voľbu v čase zvýšenej maďarizácie zmarili.
Rudolf Dilong (* 1905 – † 1986), básnik; v čase druhej svetovej vojny, keď Giraltovce boli sídlom 1. pešej divízie Východoslovenskej armády, pôsobil medzi vojakmi ako vojenský duchovný.
Ľudovít Kukorelli (* 1914 – † 1944), partizán, náčelník štábu partizánskej skupiny Čapajev, v Giraltovskom okrese organizoval počas druhej svetovej vojny partizánske hnutie, ktoré malo pripraviť pôdu pre vypuknutie SNP.
Čestné občianstvo
V medzivojnovom období dostal čestné občianstvo Giraltoviec Milan Hodža, prvý Slovák vo funkcii česko-slovenského premiéra. Pred voľbami do uhorského snemu v roku 1906 sa zdržiaval v Giraltovskom okrese, kde podporoval za kandidáta Ľudovíta Medveckého.
Slovensko
