Juliana z Norwichu | |
stredoveká anglická mystička | |
Socha Juliany z Norwichu od Davida Holgata, Norwichská katedrála | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 1342 |
pravdepodobne Norwich, Norfolk, Anglicko | |
Úmrtie | po 1416 |
Norwich | |
Národnosť | anglická |
Dielo | |
Žánre | mystický duchovný traktát |
Obdobie | stredoveká literatúra |
Témy | Božia láska, hriech, spása,... |
Literárne hnutie | anglická mystika |
Významné práce | Zjavenia Božej lásky |
Ovplyvnená | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Juliana z Norwichu (plné texty diel autora) |
Juliana z Norwichu (multimediálne súbory na commons) | |
Juliana z Norwichu[1] (aj Juliana z Norwich[2], niekedy aj len Julian[pozn. 1], angl. Julian of Norwich, * okolo 1342, pravdepodobne Norwich [noridž], Norfolk, Anglicko – † po 1416/okolo 1423, tamtiež) bola stredoveká anglická mystická teologička a reklúza[4], „učiteľka mystickej kontemplácie lásky“[5]. Autorka diela Zjavenia Božej Lásky (Revelations of Divine Love), jedného z najvýznamnejších stredovekých náboženských dokumentov.[1] Bola prvou (známou) spisovateľkou píšucou v anglickom jazyku.[1][3]
O jej živote sa mnoho nevie, väčšina strohých informácií pochádza z jej diela. Časť údajov o jej živote s nachádza v testamentoch v kódexe Add. 37790 - Amherst Manuscript v British Library a zmienku o stretnutí s Julianou zachytáva aj mystička Margery Kempeová.[5]
Časť Anglikánskej a Luteránskej cirkvi si ju oficiálne pripomína sviatkom 8. mája. Rímskokatolícka cirkev ju oficiálne za svätú nepovažuje, jej kult však je slávený 13. mája. Zobrazovaná býva v rehoľnom rúchu pod krížom.[1] Julianin silný kult pretrváva najmä v Norwichi.[3]
Keď mala Juliana tridsať rokov, vážne ochorela a takmer zomrela. Podľa Julianiných slov mala sama požiadať Boha o tri dary: víziu Kristovho umučenia; život ohrozujúcu chorobu a tri metaforické rany - súcitu, skrúšenosti a túžby po Bohu. Po prijatí pomazania chorých v máji 1373 prežila sériu zjavení o utrpení Krista a Panny Márie, a vyzdravela.[4][2]
Je pravdepodobné, že v dobe choroby a uzdravenia ešte nebola pustovníčkou. Keďže však v Norwichi pôsobilo viacero rehoľných rádov, je možné, že sa už v mladosti stala mníškou[6], snáď benediktínkou.[5] Po svojej mystickej skúsenosti Juliána napísala kratšie dielo, ktoré sa zachovalo v jednom rukopise. Začala tiež bývať v cele postavenej pri Kostole svätého Juliána.[5][3] V nasledujúcom živote nemala Juliana žiadne obdobné mystické zážitky, plne však spracovala a rozšírila svoje mystické dielo. Štyri existujúce norwichské závety jej odkázali peniaze na živobytie. Posledný závet pochádza z roku 1416. Následne sa Juliana neuvádza v žiadnych dokumentoch, z čoho možno usúdiť, že zomrela krátko na to.[6]
Juliana patrí k najvýznamnejším anglickým mystikom. Napísala dielo Zjavenia Božej lásky (Revelations of Divine Love alebo Showings of Divine Love[3], resp. len Showings[7]. Raný text sa zachoval len v jednom vyhotovení z roku 1373 a býva nazývaný aj ako krátky text, resp. krátka verzia. Neskôr okolo roku 1393 boli tieto rané zápisky rozšírené. V literatúre býva táto dlhšia verzia, resp. dlhý text spravidla nazývaný rovnako ako kratšia verzia.[3] Encyclopedia Beliana uvádza názov Šestnásť zjavení Božej lásky - Sixteen Revelations of Divine Love[1]
Dielo je písané hovorovým štýlom plným živých a konkrétnych obrazov. Témou celého diela je láska. „Láska bola jeho zmyslom,“ hovorí Juliana na záver Zjavení (kapitola 86) a trvá na tom, že nič nemôže ľudí oddeliť od Božej lásky.[6]
Jej teológia je značne optimistická, je eschatologicky naladená. Vo svojich dielach opisuje Boha nielen ako otca, ale aj ako milujúcu matku, ktorá chráni svoje deti (kapitoly 58 – 59). „Materstvu“ Boha sa venovali aj ranejší autori a jej pôvod možno nájsť v Biblii. Práve Juliana sa tejto téme venovala dôkladnejšie a originálny je najmä jej prístup k materstvu Krista - druhej Božej osoby.[6] Boha priamo nazýva Matkou.[8] Plne uznávala Najsvätejšiu Trojicu i božskú bipostatickú úniu. Boha vnímala tiež aj ako láskavého priateľa, ktorý je plný milosrdenstva a dobrotivosti. Kristov kríž má premôcť všetko zlo. Človek sa má na Božiu lásku primerane spoliehať a nemá si podľa Juliany neustále pripomína svoju hriešnosť: „Hriech je nevyhnutný, ale všetko dopadne dobre, tiež so všetkým ostatným to nakoniec dopadne dobre.“[5] (zjavenie 13, kapitola 27) Najvýznamnejšie a najpamätnejšie výjavy sú jednoduché a prirodzené. Ide napríklad o obraz Boha, ktorý drží v ruke loptu veľkosti lieskového orieška, symbol krehkosti a drobnosti sveta v porovnaní s Božím majestátom. Silné efekty vytvára aj jednoduchým opakovaním a paralelizmom.[6]
Konkrétne vplyvy na Julianinu teológiu sa hľadajú veľmi ťažko. Na svoju dobu mala značné teologické znalosti, čo môže byť čiastočne pripísané významnosti mesta Norwich, ako obchodného a duchovného centra, kde pôsobilo viacero duchovných rádov.[5] Kým v kratšej, ranej verzii čerpá najmä z osobných zdrojov a ide skôr o záznam vizionárskej skúsenosti jednotlivca, v neskorších Zjaveniach vynecháva osobné odkazy v prospech väčších podrobností o umučení, ako aj rozsiahlych teologických úvah o Trojici.[8] Vo svojom diele priamo spomína Dyonýza Areopagitu a cituje dielo Život svätého Benedikta od pápeža Gregora I. Je veľmi pravdepodobné že poznala aj dielo Viliama zo Saint-Thierry a Majstra Eckharta či iných mystikov.[3]