Krompachy | |
mesto | |
Námestie slobody
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Vodné toky | Hornád, Slovinský potok |
Nadmorská výška | 379 m n. m. |
Súradnice | 48°54′50″S 20°52′26″V / 48,913889°S 20,873889°V |
Rozloha | 22,89 km² (2 289 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 8 584 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 375,01 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1246[1]/1256[2] |
Primátor | Dárius Dubiňák[3] (SPOLU) |
PSČ | 053 42 |
ŠÚJ | 543268 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie slobody 1 053 42 Krompachy |
E-mailová adresa | prednosta@krompachy.sk |
Telefón | 053 / 419 22 11 |
Fax | 053 / 419 22 14 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Krompachy | |
Webová stránka: krompachy.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Krompašan[4]
|
Krompachy (nem. Krompach, Krombach, maď. Korompa, lat. Krompachinum)[5] sú mesto na východnom Slovensku na Spiši v Košickom kraji v okrese Spišská Nová Ves.
Mesto leží na pomedzí Volovských vrchov a Braniska, na sútoku Hornádu a Slovinského potoka. Územím mesta prechádza cesta II/547 a železničná trať Žilina – Košice. Spišská Nová Ves leží 27 km západne, Gelnica 20 km južne a Prešov 40 km východne.
Gelnica, Kaľava, Kolinovce, Richnava, Slovinky, Žakarovce, Kluknava a Spišské Vlachy
29. augusta, Banícka štvrť, Banská, Cintorínska, Družstevná, Hlavná, Hornádska, Horská, Júliusa Barča Ivana, kpt. Nálepku, Kúpeľná, Lesnícka, Lorencova, Maurerova, Mikuláša Šprinca, Mlynská, Námestie slobody, Partizánska, Poštová, Rázusova, Robotnícka, Sadová, Slovinská, SNP, Stará cesta, Stará Maša, Štúrova, Trangusova, Turistická, Veterná, Zemanská,
Cez Krompachy preteká rieka Hornád, do ktorej sa tu vlieva Slovinský potok.
Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
---|---|---|
1880 | 2 003 | 351 |
1890 | 1 811 | 338 |
1900 | 4 731 | 452 |
1910 | 6 378 | 535 |
1921 | 5 575 | 593 |
1930 | 4 273 | 586 |
1950 | 3 786 | 747 |
1961 | 6 099 | 715 |
1970 | 6 250 | 831 |
1980 | 6 927 | 933 |
1991 | 8 252 | 731 |
2001 | 8 812 | 762 |
údaje: Štatistický úrad SR
Národnosť (jazyk*) | 2011 | % | 2001 | % | 1991 | % | 1930 | % | 1910 | % | 1880 | % |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
slovenská | 7378 | 84,24 | 7679 | 87,14 | 7556 | 91,57 | 2886 | 67,54 | 2440 | 38,26 | 1337 | 66,92 |
česká,moravská | 30 | 0,34 | 50 | 0,57 | 69 | 0,84 | 0 | 0,00 | ||||
maďarská | 5 | 0,06 | 6 | 0,07 | 11 | 0,13 | 123 | 2,88 | 2560 | 40,14 | 29 | 1,45 |
rómska | 139 | 1,59 | 736 | 8,35 | 572 | 6,93 | 0 | 0,00 | ||||
rusínska, ukrajinská | 15 | 0,18 | 7 | 0,08 | 14 | 0,17 | 4 | 0,09 | 13 | 0,20 | 0 | 0,00 |
ruská | 1 | 0,01 | 1 | 0,01 | ||||||||
nemecká | 4 | 0,05 | 4 | 0,05 | 3 | 0,04 | 318 | 7,44 | 1063 | 16,67 | 525 | 26,28 |
poľská | 12 | 0,14 | 8 | 0,09 | 16 | 0,19 | 101 | 1.58 | ||||
chorvátska, srbská | 0 | 0,00 | 0 | 0,00 | 155 | 2,43 | 0 | 0,00 | ||||
židovská | 0 | 0,00 | 0 | 0,00 | 184 | 4,31 | ||||||
bulharská | 1 | 0,01 | 0 | 0,00 | ||||||||
rumunská | 46 | 0,72 | 0 | 0,00 | ||||||||
ostatné,nezistené | 1173 | 13,39 | 322 | 3,65 | 11 | 0,13 | 758 | 17,74 | 0 | 0,00 | 107 | 1,35 |
Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatí kupci s rodinami.
V roku 1602 bola po dohode so zemepánom poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské banské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Čákiovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb.
Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Čáki vzdal svojich práv a nárokov voči mestu.
Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov (3500 zo 6500) a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW[6].
V dôsledku ekonomickej, sociálnej krízy po I. svetovej vojne a zápasu o Slovensko medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom sa zhoršila politická situácia v meste, čo vyvrcholilo v rozhodnutí zrušenia železiarní.
V roku 1948 sa začal budovať elektrotechnický závod a v roku 1951 sa obnovila prevádzka v medenej hute. Obe prevádzky fungujú dodnes.
Mesto disponuje základnými prostriedkami pre lokálne kultúrne aktivity – domom kultúry, knižnicou.
Osobitné postavenie v miestnych kultúrnych zložkách majú dychová hudba a Robotnícky spevokol, ktoré vznikli v roku 1912. Mládež vystupujúca vo folklórnom súbore Krompašan Spiša. Následníci im vyrastajú v detskom folklórnom súbore Krompašanček a speváckom zbore Vánok. Kulisu rôznych podujatí dopĺňajú tri skupiny mažoretiek.[14]
Šport v minulosti aj súčasnosti zaujíma významné postavenie v záujmoch obyvateľov. Dominuje basketbal mužov (I. liga), futbal a stolný tenis, pôsobenie týchto športových kolektívov presahuje regionálny rámec. Pestré terény a krásne prírodné scenérie lákajú turistov, horských cyklistov a bežcov na lyžiach.
Vybudovaním špičkového lyžiarskeho areálu Plejsy mesto nadväzuje na mnohoročné výnimočné postavenie v alpskom lyžovaní na Slovensku.
Športové dianie v meste je sústredené najmä v Mestskom športovom klube, ktorý združuje oddiel stolnotenisový, karate, turistický, cykloturistický, ZRTV, hokejbalový, triatlon-duatlon-maratón. Aktívny je tiež Futbalový klub s ambíciami na III. ligu ale aj Basketbalový klub po účinkovaní v I. lige.
Pre športovcov je k dispozícii lyžiarsky areál na Plejsoch, futbalový štadión na ulici SNP, telocvičná hala a krytý plavecký bazén na Maurerovej ulici, tenisový kurt na Trangusovej ulici, prírodné klzisko na multifunkčnom ihrisku pod Okruhliskom, multifunkčné ihrisko na ul. Maurerovej, Street Work Out-ové ihrisko na ul. Maurerovej a taktiež viacúčelová stolnotenisová herňa.