Súradnice: 49°14′16″S 20°21′08″V / 49,237778°S 20,352222°V / 49.237778; 20.352222
Lendak
obec
Lendak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Vodný tok Biela
Nadmorská výška 750 m n. m.
Súradnice 49°14′16″S 20°21′08″V / 49,237778°S 20,352222°V / 49.237778; 20.352222
Rozloha 19,66 km² (1 966 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 567 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 283,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1288
Starosta Miroslav Koščák[3] (nezávislý)
PSČ 059 07
ŠÚJ 523623
EČV (do r. 2022) KK
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu 		Kostolná 14, Lendak
E-mailová adresa obeclendak@stonline.sk
Telefón 052/468 58 71
Fax 052/468 58 73
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lendak
Webová stránka: lendak.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Lendak (gor. Ľndak)je podtatranská obec na Slovensku v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Dodnes sa tu zachoval ľudový kroj, zvyky a nárečie. Z hľadiska etnografie patrí do etnografickej skupiny Goralov.

Polohopis

Lendak leží pod Vysokými Tatrami v severozápadnej časti Popradskej kotliny – časť Lomnická pahorkatina, 3 km od osady Tatranská Kotlina. Nachádza v regióne Spiš, leží na hranici regiónov Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok) a Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok – Zamagurie). Severnú hranicu tvorí s Poľskom.

Geologická stavba

Územie obce patrí do Západných Karpát. Tá je súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy, v zmysle štruktúrneho členenia patrí do Neoeurópy. Geologickú stavbu územia tvoria predovšetkým treťohorné horniny – flyšové súvrstvie centrálnokarpatského paleogénu.

Geomorfologické pomery

Podľa geomorfologického členenia  patrí obec  Fatransko – tatranskej oblasti, kde zaberá časť Podtatranskej kotliny, podcelok Popradskej kotliny a Lomnickej pahorkatiny.

Klimatické pomery

Celé územie obce patrí  k európsko- kontinentálnej oblasti mierneho pásma. Južná časť obce má kotlinovú klímu s veľkou inverziou teplôt. Severná časť katastra obce, patrí do subtypu horskej klímy s malou inverziou teplôt, vlhkej až veľmi vlhkej, chladnej, ktorá prevláda v celom širšom území.

Vodstvo

Hydrologicky celý kataster obce odvodňuje rieka Biela prostredníctvom ľavostranných prítokov, prameniacich pod Smrečinami. Obcou pretekajú málo významné vodné toky s názvami Rieka, Valtinský a Lenivý a mimo zastavaného územia významný vodný tok rieka Biela.

Ulice

Farské lúky, Hlavná, J. Stilla, Jána Vojtaššáka, Jána Pavla II., Jarná, Kostolná, Krátka, Lemeje, Letná, Mlynská, Na Kosorku, Na úbočí, Nová, Partizánska, Pod Kicorou, Poľná, Potočná, Revolučná, Rovinky, Slnečná, Sv. Mikuláša, Sv. Rodiny, Školská, Športová, Tatranská, Vysoká hora, Zadná, Zadná hora a Záhradná.

Dejiny obce

Obec vznikla začiatkom 13. storočia. Je písomne doložená z roku 1288 pod názvom Landok. Ďalšie písomne doložené názvy obce: Ruda, Landeck (pred rokom 1289), Landok (1289), Landeck (z nem.- kút, kraj zeme)/Landek (1313), Landec (1585), Landocinum (1773), Lendak (1808); maďarsky Lándok; nemecky Landeck.

Obec patrila do donačného územia magistra Gallusa – Kokoša, teda bola súčasťou dunajeckého panstva Berzeviczyovcov. Roku 1313 ju vymenili Berzeviczyovci krížovníkom Božieho hrobu za majetok v Chmeľove. Ešte v tom roku v Lendaku založili kláštor a Kostol sv. Mikuláša. Miechoviti, ktorí mali na Lendak nesporne poľský vplyv, však boli pre obec prospešní svojím vzdelaním i pokrokovými poľnohospodárskymi a inými technológiami. Lendacké panstvo existovalo do roku 1593, kedy rehoľa predala kláštor i kláštorný majetok rodine Horváthovcov – Palocsayovcov a Lendak sa stal sídlom Palocsayovcov.

V roku 1787 mala obec 81 domov 750 obyvateľov, v roku 1828 mala 136 domov a 985 obyvateľov. Roku 1856 tu mali majetky Salomonovci a roku 1879 Hohenlohe. V roku 1898 vypukol v obci prvý veľký zničujúci požiar, pri ktorom vyhorela takmer celá dedina.

Po 1. svetovej vojne tu bolo rozvinuté pasienkarstvo a ľudová výroba. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Popradu a Kežmarku. V období 2. svetovej vojny v okolí Lendaku operovala partizánska jednotka Belov – Kovalenko, ku ktorej sa pridali štyria občania obce. Obyvatelia poskytovali partizánom všestrannú pomoc, najmä pri zaobstarávaní potravín. Dňa 27. októbra 1944, keď nacisti zaútočili na obec, začala prestrelka s partizánmi. V boji padlo trinásť partizánov. V roku 1946 vypukol v obci druhý veľký požiar, ktorý zničil viac ako 70 % domov. Zhorela škola aj fara. Expozícia banskobystrického Múzea SNP medzi vypálenými obcami na východnom Slovensku uvádza aj obec Lendak.[4]

Do roku 1960 obec patrila pod okres Kežmarok, kraj Prešov, následne sa obec zaradila pod okres Poprad, Východoslovenský kraj. V roku 1996 na základe územného a správneho usporiadania sa obec začlenila pod okres Kežmarok. Dodnes sa tu zachovalo tradičné hospodárenie na pôde, ktorým sa v súčasnej dobe zaoberá prevažne staršia generácia súkromne hospodáriacich roľníkov, pre vlastnú spotrebu a potrebu hospodárskych zvierat.

V obci je gotický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1313, neskorogotický oltár z 15. storočia, kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 pri kostole, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925, ale aj iné novodobé kaplnky a sochy. Pôvodný kláštor, dal Juraj Horváth prebudovať na panský kaštieľ. Roku 1820 Andrej Palocsay prebudoval lendacký kaštieľ v empírovom slohu. Požiar z roku 1898 zničil skoro úplne celú obec, z kaštieľa zostali len obhorené múry a už nikdy nebol obnovený do pôvodného stavu. Zadnú časť od kostola (asi pôvodný kláštor zo 14. storočia) rozobrali a materiál z neho venoval knieža Hohenlohe Lendačanom na stavbu novej školy (bývala materská škola). Dnes po kláštore, neskôr kaštieli niet stopy, ruiny z neho boli prestavané na rodinné domy.

Významné historické udalosti

Historické pamiatky

Medzi historické pamiatky obce patrí gotický Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jeho vzácny neskorogotický oltár z 15. storočia, kríž z 13. storočia a rôzne iné pamiatky. Farský kostol sv. Mikuláša je postavený na staršom základe kostola z 13. storočia, neskoršie upravovaný, r. 1925 renovovaný a rozšírený severnou kaplnkou podľa projektu staviteľa Vidienka zo Spišskej Belej. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane so sakristiou a novou kaplnkou, na južnej s predsieňou a na západnej s prestavanou vežou. Presbytérium zaklenuté dvoma poľami krížovej rebrovej klenby; rebrá hruškovitej profilácie dosadajú na konzoly s ruťicovou ozdobou. Loď zaklenutá v 15. storočia na polygonálny stredný pilier krížovou klenbou so žliabkovými rebrami. Z presbytéria vedie lomený portál s dvojitými hruškovitými prútmi do sakristie. Na južnej strane lode hlavný portál s profilovaným gotickým ostením. V presbytériu gotické sedílie a pastofórium s mriežkami. Veža v jadre z 13. storočia bola r. 1925 prestavaná. Pri kostole sa nachádza Boží hrob, ktorý bol postavený počas totalitného režimu ako bunker CO. Obec má taktiež veľa kaplniek a sôch, napr. Kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 a Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925. Na miestnom cintoríne je Pomník padlým partizánom z jednotky Belov – Kovalenko, ktorý padli počas 2. svetovej vojny. V obci sa tiež nachádza cholerský cintorín na Poľnej ulici.

Demografia

Lendak je v súčasnosti z hľadiska počtu obyvateľov druhým najľudnatejším sídlom so štatútom obce v rámci Prešovského kraja, hneď po Jarovniciach. V roku 1663 sa v obci začala viesť matrika. Začiatkom 18. storočia mala obec len 148 obyvateľov. Postupne zaznamenala nárast obyvateľstva a už v roku 1787 mal Lendak 81 domov a 750 obyvateľov, v roku 1828 mal 136 domov a 985 obyvateľov. Obyvatelia boli chýrni bačovia a pastieri, pálili tiež vápno a zaoberali sa plátenníctvom. Rast populačnej krivky je pre obec charakteristický až doteraz. V súčasnosti je demografická základňa obce z hľadiska kvantitatívneho rastová. Z hľadiska národnostnej štruktúry vyše 99 % obyvateľov obce je slovenskej národnosti. V obci sa nenachádza rómske etnikum. Údaje o národnostnom zložení obyvateľov obce Lendak pochádzajú zo Sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001. Významným socio-ekonomickým ukazovateľom je veková štruktúra obyvateľstva. Na základe údajov z roku 2004 môžeme konštatovať, že veková skladba Lendaku je pre ďalší rozvoj obce priaznivá. V percentuálnom vyjadrení je 31 % obyvateľov v predproduktívnom veku, cca 60 % obyvateľov je v produktívnom veku a 9 % je vo veku poproduktívnom.

Farnosť

Obec patrí pod Kežmarský dekanát, Spišskú diecézu. Farský kostol je zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi obce. Odpustková slávnosť sa koná 6. decembra, na sviatok sv. Mikuláša. V roku 2012 sa začala výstavba nového kostola sv. Jána Krstiteľa. Konsekrácia kostola bola 3. júna. 2018. Kostol stojí v centre obce vedľa terajšieho kostola sv. Mikuláša. Súčasťou farnosti je aj filiálka v Tatranskej Kotline s kostolom Nanebovzatia Panny Márie. V obci taktiež pôsobí spoločenstvo z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža. Predtým v obci pôsobila Kongregácia sestier Nepoškvrneného počatia P. Márie.

Školstvo

Od 1. januára 2012 vznikla Spojená škola Školská 535/5, Lendak. Spojená škola v Lendaku pozostáva z materskej školy, základnej školy a základnej umeleckej školy. Základná škola v podtatranskej obci patrí medzi najväčšie školy okresu Kežmarok. V posledných rokoch prechádza rozsiahlou modernizáciou, ktorá sa prejavuje inováciou výchovno-vzdelávacieho procesu, využívaním informačno-komunikačných technológií, zavedením interaktívnych tabúľ do vyučovacieho procesu, spríjemňovaním prostredia, skvalitňovaním komunikácie medzi zriaďovateľom, školou, rodičmi a širokou verejnosťou. Navštevuje ju viac ako 1000 žiakov pochádzajúcich takmer na 100 percent z obce Lendak. Súčasťou základnej školy je Centrum voľného času.

Organizačné zložky školy

Ďalšie súčasti školy

Zdravotníctvo

Kultúra

Šport

Múzeum

V obci je Múzeum ľudovej kultúry, ktoré bolo založené v januári 2003. Nachádza sa na Potočnej ulici u rodiny Gallikovcov. V súčasnej dobe ho tvoria dve expozície: miestnosť ľudového odevu a drevenica. V budúcnosti sa uvažuje o jeho rozšírení. Všetko bude závisieť od finančných možností múzea.

Pravidelné podujatia

Turizmus

Cykloturistika

Cez obec prechádzajú značené cyklistického trasy, ktoré sú súčasťou rozsiahlej siete značených cyklistických trás spájajúcich rôzne zaujímavé miesta v regióne.

Kúpele

V neďalekej osade Tatranská Kotlina, 3 km od obce sa nachádza sanatórium. V súčasnosti má štatút klimatických kúpeľov. Hlavnou činnosťou sanatória je komplexná ústavná starostlivosť o dospelých chorých s diagnózou priedušková astma, obštrukčná choroba pľúc a iné nešpecifické (netuberkulózne) ochorenia dýchacieho ústrojenstva, prevažne chronické.

Lyžovanie

Neďaleko obce sa nachádza lyžiarske stredisko v Bachledovej doline. Taktiež v tejto doline sa nachádza Chodník korunami stromov a rozhľadňa. Ďalšie lyžiarske strediská sú v Ždiari, Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci a za hranicami v Poľsku.

Sánkovanie

V katastrálnom území obce na kopci Kicora sa nachádza prírodná sánkarská dráha s dĺžkou cca 290 m. Vznikla v spolupráci Slovenského zväzu sánkarov, Sánkarského klubu Lendak a obce Lendak. Budovanie začalo na jeseň v roku 2018.

Paraglajding

Nad obcou, na vrchu Pálenica, je ideálny letový terén pre začínajúcich aj skúsených paraglajdistov (prípadne rogalistov). Vrchol kopca sa nachádza vo výške 1 175 m a štart je z výšky približne 860 m, pričom prevýšenie štart – pristátie je 100 m.

Príroda

Obec je neďaleko Tatranského národného parku a Pieninského národného parku. V blízkosti obce sa nachádza Prírodná rezervácia Jedliny, Prírodná rezervácia Jezerské jazero a Národná prírodná rezervácia Belianske lúky. V neďalekej liečebnej osade sa nachádza Belianska jaskyňa, najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku.

Zaujímavosti

Traduje sa, že v Lendaku boli usídlení slávni írski stavitelia hradov, ktorých po tatárskom vpáde pozvali uhorskí panovníci, aby budovali bezpečné opevnenia krajiny. Z roku 1787 sa zachoval jedinečný Lendacký spevník. Vybrané piesne z neho použil Mikuláš Schneider Trnavský pri zostavovaní Jednotného katolíckeho spevníka. Dodnes si obyvatelia zachovali vzťah k spievaniu náboženských piesni v kostole. Historické pramene tiež uvádzajú, že tu došlo až k štyrom zemetraseniam (1834, 1840, 1846, 1876). Starší obyvatelia ešte aj dnes nosia lendacký goralský ľudový kroj vo všedné dni a mladší počas sviatkov, udalosti. Doteraz sa používa typické nárečie aj v domácnostiach. Taktiež sa zachovali rôzne zvyky a tradície. Tu i tam v obci sa zachovala ľudová architektúra, drevenice. Sú to zrubové podmurované domy so sedlovou strechou a štítom, ktoré majú škárovanie vymazané na modro.

Rodáci a významné osobnosti

Partnerské mestá

Ocenenia

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[5] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[6][7]

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ TELIŠČÁKOVÁ, Dagmar. Po masovej vražde Tokajík ľahol popolom. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-07-31. Dostupné online [cit. 2023-04-22]. ISSN 1336-197X.
  5. ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  6. ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  7. ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Kategórie