Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
![]() | |
Podľa svätenia | |
---|---|
biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
Nižšie svätenia
| |
Podľa úradu, titulu či stavu | |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Monsignor[1][pozn 1] alebo monsignore[3] (skr. Mons. alebo staršie Msgr.[4]) je čestný titul katolíckych cirkevných hodnostárov.[5][6] Udeľuje ho Svätá stolica. Titul vyjadruje, že „osoba takto vyznamená patrí akoby k domácim priateľom pápežského dvora“.[7]
Používanie titulu Monsignor sa riadi bodmi 23 – 26 inštrukcie Ut sive sollicite „o odeve, tituloch a erboch kardinálov, biskupov a nižších prelátov“, ktorú vydal Štátny sekretariát Vatikánu 31. marca 1969. V predošlom roku, 28. marca 1968, pápež Pavol VI. vydal motu proprio Pontificalis Domus, ktorým reformoval pápežský dom, vrátane redukcie čestných titulov viažúcich sa na titul Monsignor, ktoré sa dovtedy udeľovali.[8][9]
Pápež František sa koncom roka 2013 rozhodol obmedziť udeľovanie čestných titulov, na ktoré sa viaže oslovenie Monsignor: čestné tituly apoštolského protonotára a čestného preláta Jeho Svätosti sa už udeľovať nebudú a udeľovanie čestného titulu kaplána Jeho Svätosti obmedzil na hodných kňazov nad 65 rokov. Tým, ktorým bol titul už udelený, je ponechaný aj naďalej.[10]
Titulom Monsignor majú podľa inštrukcie Ut sive sollicite právo byť oslovovaný:[8]
K titulu nositeľov z prvej a druhej skupiny sa môže pridať prídavné menu najdôstojnejší („reverendissimus“), k titulu nositeľov z tretej skupiny zas dôstojný („reverendus“).[8]
Titul Monsignor sa pri nositeľoch z druhej skupiny viaže na funkciu, preto spolu s funkciou stráca nositeľ právo na tento titul, pričom pri nositeľoch z tretej skupiny ide o čestné tituly, ktoré sa na žiadnu funkciu neviažu.[9]
Inštrukcia Ut sive sollicite a Biskupský ceremoniál definujú odev nižších prelátov (teda tých, ktorí nie sú biskupmi) takto:[8][11]