| Pernek | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Región | Záhorie |
| Nadmorská výška | 278 m n. m. |
| Súradnice | 48°22′00″S 17°08′48″V / 48,366531°S 17,146553°V |
| Rozloha | 27,36 km² (2 736 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 908 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 33,19 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1394 |
| Starosta | Martin Ledník[3] (nezávislý) |
| PSČ | 900 53 |
| ŠÚJ | 508161 |
| EČV (do r. 2022) | MA |
| Tel. predvoľba | +421-34 |
| Adresa obecného úradu |
Ocú Pernek Pernek 48 900 53 |
| E-mailová adresa | obecpernek@stonline.sk |
| Telefón | 034/778 42 46 |
| Fax | 034/778 41 23 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Pernek | |
| Webová stránka: pernek.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pernek je obec na Slovensku v okrese Malacky. Patrí do Bratislavského samosprávneho kraja.
Svojou strategickou polohou tvorí križovatku ciest medzi významnými mestami a obcami regiónu ako sú Malacky, Rohožník, Pezinok, Bratislava. Spojenie Pernek – Pezinská Baba - Pezinok tvorí jeden z mála cestných prechodov cez pohorie Malých Karpát.
Pôvodný názov obce sa uvádza už v roku 1206 ako Misle, neskôr v roku 1231 ako Mislen. Názov Pernek (Perneck) sa po prvý raz vyskytuje okolo roku 1394, od kedy sa datuje aj prvá písomná zmienka o obci. Historické pramene majú na význam názvu obce rôzne vysvetlenia. Napr. Ján Stanislav odvodzuje názov Pernek od slova perunek, miesto, kde sa obetovalo pohanskému bohovi Perúnovi. Iná verzia hovorí, že na mieste dnešnej obce bolo horské údolie, v ktorom bývali Nemci. V jednom kúte pod príkrym horským svahom sa údajne zdržiavali medvede. Bol to teda medvedí kút – nemecky Bärenecke, ktorého názov Slovania vyslovovali ako Pernek. Ďalšia verzia znie tak, že meno je odvodené od obyvateľa Hansa Pernekkera.
Obec sa nachádza v južnej časti Záhoria, v tzv. Záhorskej nížine, pri západnom úpätí Malých Karpát na území, ktorému sa hovorí tiež Podhorie, v nadmorskej výške 278 m n. m.
Kataster obce Pernek sa rozprestiera v chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty blízkosti v športového a rekreačného strediska Pezinská Baba. Susedí s katastrálnym územím obcí Kuchyňa, Jabloňové, Vojenského obvodu Záhorie a mesta Pezinok.
Nad obcou sa rozprestierajú lesy Malých Karpát, v ktorých prevládajú porasty listnatých drevín ako buk, dub, alebo hrab a z ihličnanov smrek, miestami i smrekovec. Pod obcou sa nachádza aj pásmo borovicových lesov, miestnymi nazývaný „búr“.
Prvá písomná zmienka sa datuje od roku 1394.
Za najstaršiu časť obce sa považuje ulica „Tŕnie“, kde si pôvodní obyvatelia vybudovali kaplnku, na mieste ktorej sa v rokoch 1672 až 1675 vybudoval kostol sv. Ducha, postavený v barokovom štýle s klasicistickou úpravou fasád. Pernek bol poddanskou dedinou Plaveckého hradu. V roku 1663 prešli obcou turecké vojská pri útoku na Viedeň. Na mieste prechodu Turkov z Jabloňového do Perneka je v súčasnosti Vojenský výcvikový priestor „Turecký vrch“, ktorý sa nachádza asi 4 km južne od obce. Súčasťou obce bola aj osada „Hute“, ktorá vznikla okolo roku 1670. Náleziská kremeňa v tejto lokalite vytvorili podmienky pre vznik sklenej huty. Potvrdzujú to náleziská sklenených predmetov z nedávnej minulosti. Osada zanikla po zániku sklárskej továrne „Zámčisko“. Jej názov sa zachoval doposiaľ ako názov jednej z lokalít Perneka.
3 km od Perneka sa dobýval od r. 1840 pyrit, najmä pre obsah síry, ktorá sa používala na výrobu strelného prachu počas „napoleonských vojen“ a neskoršie na výrobu kyseliny sírovej. Ruda sa ťažila až do konca I. svetovej vojny. V chotári boli do konca 17. storočia bane na striebro a zlato. Počas I. svetovej vojny boli severovýchodne, asi 3 kilometre od Perneka, ešte v prevádzke antimónové bane. Antimón, ktorý dodáva pevnosť oceli, bol veľmi žiadanou surovinou hlavne počas vojnových období. Za prvej svetovej vojny, v roku 1917, spoločnosť Klímove banské a hutné závody postavila banskú úzkorozchodnú železnicu určenú pre dopravu suroviny z baní do prvotnej úpravovne, ktorá bola pri vlakovej stanici Pernek
V dôsledku povojnovej krízy bola v roku 1922 ťažba v baniach zastavená a v roku 1924 firma zlikvidovaná. Banská úzkorozchodná železnička bola zrušená na začiatku 30. rokov. Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, výrobou kvalitných brezových metiel, povozníctvom (zvážanie rudy, dreva), pálením dreveného uhlia, známi boli pestovaním konopea je jpredajom v Uhorsku, Rakúsku a na Morave.
Pri sčítaní ľudu v roku 1940 obývalo Pernek 1 190 obyvateľov. Ľudia pracovali prevažne v lesníctve a poľnohospodárstve. Pestovali obilniny, zemiaky, kapustu. Les neposkytoval len stavebný materiál a ochranu pred nepriateľom v čase núdze, ale bol aj zdrojom obživy obyvateľov. V roku 1949 tu bolo založené Jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa neskôr stalo aj vlastníkom miestneho kameňolomu.
Vývoj obyvateľstva obce je charakterizovaný rôznymi vývojovými vlnami, progresívneho ale aj regresívneho charakteru. Bol ovplyvnený administratívno-politickými a spoločenskými zmenami. V 70 rokoch boli sídla na Slovensku rozdelené do 5 kategórií. Do piatej kategórie, tzv. Ostatné nestrediskové sídla, patril aj Pernek, čo zásadným spôsobom prispelo k výraznému poklesu obyvateľstva, vďaka reguláciám obmedzujúcim stavebnú výstavbu.
Obec sa v tom období stala vďaka svojej blízkosti k hlavnému mestu rajom bratislavských víkendových chalupárov. Dnes tento trend ustupuje a zaznamenáva výrazné zvýšenie novousadlíkov, hlavne mladých rodín.
Blízkosť Bratislavy (len 40 km) a zachovaná krása prírodnej diverzity, Pernek priam predurčuje ako rekreačné zázemie hlavného mesta. V Perneku začínajú pešie turistické trasy, ako aj dva náučné cykloturistické chodníky.
Je k dispozícií niekoľko trás:
5 km juhozápadne nad obcou je známe stredisko zimných športov Pezinská Baba. Dopravne je dostupné osobným autom po štátnej ceste č. 503, prípadne autobusovou dopravou. Priemerná dĺžka lyžiarskej sezóny je 90 dní. Pre záujemcov o zjazdové lyžovanie je k dispozícií 5 lyžiarskych vlekov. Lyžiarske svahy so stredne strmým sklonom sú technicky zasnežované s večerným osvetlením. K dispozícií sú viaceré možnosti ubytovania, stravovania, skiservis, parkovisko. Terény sú vhodné aj na lyžiarsku turistiku a sánkovanie. Lyžiarske bežecké trate s dĺžkou 1, 2, 3 a 4 km sú pravidelne udržiavané, 5 km dlhá trať s nepravidelnou údržbou. Nenáročné sú lyžiarske túry po turistických značených trasách, napr. na Zochovu chatu, z Kamzíka až na Babu a ďalej do Sklenej Huty po Štefánikovej magistrále.
