Rozhanovce (nem. Roschowetz) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Polohopis
Obec leží v Košickej kotline v doline potoka Hýľ a rieky Torysa. Rozprestierajú sa z menšej časti na rovine a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ. Ležia približne 10 km od Košíc.
Dejiny
Prvé osídľovanie bolo v neolite, bolo tu sídlisko bukovohorskej kultúry. O skoršom osídlení tejto lokality svedčia aj nálezy z mladšej kamennej doby a opevnená osada z bronzovej doby.
Prvá písomná zmienka o obci je v donačnej listine kráľa Štefana V. v roku 1270 pod názvom Rozgun, keď obec prešla do majetku Rajnolda, ktorý sa stal zakladateľom rodu Rozhanovských (Rozgoňovcov, Rozgonyiovcov). Obec je známa najmä bitkou pri Rozhanovciach, ktorá sa odohrala 15. júna 1312. Potom dedina patrila viacerým zemianskym rodom - Kelčovcom (Kelcs), Šóšovcom (Sóos) Almášiovcom (Almássy), Zomboriovcom (Zombory).
Rozhanovce pôsobili ako geto pre košických židov s rabinátom, lebo v Košiciach sa do roku 1840 židia nesmeli usadiť. V roku 1850 tu sídlil slúžnovský úrad pre slovenské obce Abovsko-turnianskej župy. Najstaršia známa zachovaná fotografia Rozhanoviec bola zverejnená v roku 1896 na Abovsko-turnianskej monografii. Na fotozábere je Šóšova kúria a v pozadí sa nachádza kostol so starou vežou pred jej renováciou.
Vývoj počtu domov
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol ku cti Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová baroková stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1770. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Súčasný kostol dala postaviť miestna zemanka Judita Šoóšy. Prešiel úpravami v rokoch 1860, 1882 a 1906, kedy bola postavená veža. Interiér je zaklenutý valenou klenbou, presbytérium krížovou kenbou. Zariadenie kostola pochádza z rokov 1882 a 1906. Fasáda je dekorovaná oblúčkovým vlysom v priestore pod korunnou rímsou.[4] Veža kostola je v spodnej časti členená lizénami s kvádrovaním, vo vyššej časti je šlenená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou.
- Renesančná kúria, jednopodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej tretiny 17. storočia. Úpravami prešla na začiatku a na konci 19. storočia. Okná kúrie majú dekoratívne šambrány.[5] Fasáda je členená opornými piliermi. Vstup je riešený ako šesťuholníkový portikus členený lizénovým rámom a krytý barokovou helmicou. V súčasnosti v objekte sídli obecný úrad a múzeum.
- Klasicistická kúria č. 30, jednopodlažná trojtraktová bloková stavba z roku 1818.[6] Fasáde kúrie dominuje stredný trojosový portikus členený pilastrami s oknami s polkruhovýmu suprafenestrami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.
- Klasicistická kúria č. 95, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 18. storočia.[7]
Nárečie
Nárečie Rozhanovčanov podľa dialektického členenia slovenského jazyka patrí do východoslovenského nárečia, juhozápadnej skupiny abovského nárečia. V dnešnej dobe už význam nárečia ustupuje pred znaloťou a uplatňovaním spisovného slovenského jazyka. Avšak v tomto nárečí sa prejavuje aj kus dávnej histórie a nemalo by sa na neho zabúdať.
Príklady nárečových slov
pľeban (kňaz, farár), kuršmid (zverolekár), hamovac (brzdiť), kalap (klobúk), funduš (pozemok), živan (zlodej), bigľajz (žehlička), firhang (záves, záclona), paľem ni! (pozri sa, aha), podz het (poď sem), hyža (izba, dom).
Slovensko
