Rudolf Schuster | ||||||||
![]() | ||||||||
![]() | ||||||||
![]() | ||||||||
2. prezident Slovenskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 15. jún 1999 – 15. jún 2004 | ||||||||
Premiér | Mikuláš Dzurinda | |||||||
| ||||||||
Bývalý predseda Slovenskej národnej rady | ||||||||
V úrade 30. november 1989 – 26. jún 1990 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý primátor mesta Košice | ||||||||
V úrade 1983 – 1986 | ||||||||
V úrade 1994 – 1999 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 4. január 1934 (90 rokov) Košice, ČSR, (dnes Slovensko)[1][2] | |||||||
Politická strana | KSČ (1964 – 1990) SOP (1998 – 1999) | |||||||
Alma mater | Stavebná fakulta STU Fakulta baníctva TUKE | |||||||
Profesia | projektant | |||||||
Národnosť | Slovák Nemec | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Irena Schusterová (od 1961) | |||||||
Deti | Peter, Ingrid | |||||||
Odkazy | ||||||||
Rudolf Schuster na rudolfschuster.sk | ||||||||
![]() | Rudolf Schuster (multimediálne súbory) | |||||||
Dr. h. c. Ing. Rudolf Schuster, CSc. (* 4. január 1934, Košice[1][2]) je bývalý slovenský politik, prozaik, dramatik, scenárista a bývalý prezident Slovenskej republiky.
Narodil sa v Košiciach, no detstvo prežíval v centre Dolnospišských (Karpatských) Nemcov – Medzeve.[3] V Košiciach vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú. V rokoch 1954 – 1959 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval odbor inžinierske staviteľstvo. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní vedeckou ašpirantúrou z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, kde získal v roku 1984 titul CSc.[4]
Od roku 1960 pracoval ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave, v rokoch 1960 – 1962 bol asistentom v Slovenskej akadémii vied, v rokoch 1962 – 1970 pracoval vo Východoslovenských železiarniach v Košiciach ako referent, v rokoch 1964 až 1990 bol členom Komunistickej strany Slovenska, v rokoch 1971 – 1974 bol vedúcim sekretariátu a technickým asistentom podnikového riaditeľa vo Východoslovenských železiarniach.[4]
V rokoch 1974 – 1979 pracoval na národnom výbore mesta Košice ako podpredseda pre služby, v rokoch 1979 – 1983 ako prvý podpredseda pre ekonomiku a v rokoch 1983 – 1986 sa stal prvý raz primátorom mesta Košice. V rokoch 1986 – 1989 bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1990 – 1992 pôsobil ako veľvyslanec ČSFR v Kanade a v rokoch 1993 – 1994 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Bratislave. V rokoch 1994 – 1999 pôsobil po druhý raz vo funkcii primátora mesta Košice.[4]
Podľa niektorých názorov počas výkonu funkcie primátora Košíc zadĺžil mesto tak, že bolo nutné zaviesť tzv. ozdravný režim, ktorý skončil až v roku 2003. Istý čas sa uvažovalo o uvalení nútenej správy na mesto.[5][6]
V rokoch 1998 – 1999 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (od októbra 1998), pôsobil tiež ako člen Výboru pre kultúru a médiá (6. november 1998–16. marec 1999), člen Výboru pre ľudské práva a národnosti (od 16. marca 1999 do 29. mája 1999) a člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.[7][8]
V priamych voľbách v dňoch 15. a 29. mája 1999 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, inaugurácia prebehla 15. júna 1999.[9]
V prvom kole volieb v roku 2004 skončil štvrtý so ziskom 147 549 hlasov (7,43 %).[10] a tak ho 15. júna 2004 nahradil Ivan Gašparovič.[11]
Začiatky jeho literárnej činnosti sa spájajú s jeho spoluprácou so Slovenským rozhlasom v Košiciach, knižne debutoval v roku 1987 cestopisnou knihou Necestami Brazílie. Okrem prózy, cestopisov a publicistických diel sa venoval najmä písaniu scenárov pre rozhlas a televíziu, ako aj rozhlasových pásiem a literárnych predlôh k dokumentárnym filmom.[13]