Sioux | ||
Klassifisering | Sioux-catawbansk Siouxspråk | |
Bruk | ||
Område | Sentrale Nord-Amerika | |
Siouxtalande i alt | 20 000[1] | |
Språkkodar | ||
ISO 639-2 | dkt, lkt |
Sioux er eit siouxspråk som blir tala av rundt 20 000 siouxfolk i USA og Canada.[1] Det blir delt inn i tre hovudgrupper: Lakota (lakȟóta), vest-dakota (yankton-yanktonai eller dakȟóta) og aust-dakota (santee-sisseton eller dakhóta).
Folkegrupper som tradisjonelt har tala siouxspråk blir kalla siouxfolk. Desse igjen tilhøyrer gjerne stammar med namn etter kva språk dei snakker.
Tabellen under viser skilnader i uttale av ulike ord mellom ulike typar sioux og dei nærskilde nakotaspråka assiniboine og stoney, som ikkje er rekna som gjensidig forståelege med sioux.[2][3]
Sioux | Assiniboine | Stoney | Forklaring | ||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Lakota | Vest-dakota | Aust-dakota | |||||
Yanktonai | Yankton | Sisseton | Santee | ||||
Lakȟóta | Dakȟóta | Dakhóta | Nakhóta | Nakhóda | eige namn | ||
lowáŋ | dowáŋ | dowáŋ | nowáŋ | å synga | |||
ló | dó | dó | nó | bekrefting | |||
čísčila | čísčina | čístina | čúsina | čúsin | liten | ||
hokšíla | hokšína | hokšína | hokšída | hokšína | hokšín | gut | |
gnayáŋ | gnayáŋ | knayáŋ | hnayáŋ | knayáŋ | hna | å lura (nokon) | |
glépa | gdépa | kdépa | hdépa | knépa | hnéba | å spy | |
kigná | kigná | kikná | kihná | kikná | gihná | å trøysta | |
slayá | sdayá | sdayá | snayá | snayá | å smørja | ||
wičháša | wičháša | wičhášta | wičhášta | wičhá | mann | ||
kibléza | kibdéza | kibdéza | kimnéza | gimnéza | å bli edru | ||
yatkáŋ | yatkáŋ | yatkáŋ | yatkáŋ | yatkáŋ | å drikka | ||
hé | hé | hé | žé | žé | det |
Siouxdialektane har store skilnader i ordforråd. Her har yankton-yanktonai meir til felles med lakota enn med santee-sisseton. Døme:[2]
Norsk forklaring | Santee-sisseton | Yankton-yanktonai | Lakota | |
---|---|---|---|---|
Nordleg lakota | Sørleg lakota | |||
barn | šičéča | wakȟáŋyeža | wakȟáŋyeža | |
kne | hupáhu | čhaŋkpé | čhaŋkpé | |
kniv | isáŋ / mína | mína | míla | |
nyre | phakšíŋ | ažúŋtka | ažúŋtka | |
hat | wapháha | wapȟóštaŋ | wapȟóštaŋ | |
mann | wičhášta | wičháša | wičháša | |
svolten | wótehda | dočhíŋ | ločhíŋ | |
morgon | haŋȟ’áŋna | híŋhaŋna | híŋhaŋna | híŋhaŋni |
å barbera | kasáŋ | kasáŋ | kasáŋ | glak’óǧa |