Biatek (iné názvy: minca typu Biatec, minca biatekovej skupiny, minca bratislavského typu, bratislavská keltská minca, zriedkavo minca Veľkobójov[1]) je typ keltských mincí.
Môže ísť o veľkú striebornú keltskú (bójsku[2]) mincu, s hmotnosťou 16,5 – 17 g[3] a s častým nápisom BIATEC, asi meno keltského kniežaťa.[4] Alebo dúhovky (7 g) a ďalšie malé mince, ľahšie ako 17 g.[5]
Majú základ v gréckomacedónskom mincovníctve, z časti na nich ale vplýval rímsky denár.[5]
Mince majú špecifický keltský charakter a doteraz nejasné vyobrazenia z keltskej mytológie. Nápisy v latinke naznačujú rímsky vplyv.[2] Existuje viacero typov. Na minciach je na jednej strane zobrazený cválajúci človek s ratolesťou v ľavej ruke, v pravej ruke drží opraty. Na inom type drží v ruke meč a štít.[2] Na druhej strane je jedna alebo dve hlavy (mužská a ženská, asi Honos a Virtus).[6][7] Niektoré mince mali na hranách krúžkovaný vzor. Razili ich na území dnešnej Bratislavy (bratislavské oppidum), od 1. storočia pred Kr., kde je aj ich najväčšia koncentrácia,[4] pravdepodobne do konca okupácie provincií Panónia a Norikum, cca rok 10 pred Kr.[5] Pomenovanie sa používa aj pre ďalšie keltské strieborné mince napríklad s nápisom NONNOS, alebo vzácnejšie aj DEVI(L), BUS(S)U, BUSSUMARUS, FABIARIX, AMIORIX, EVOIVRIX, COISA, TITTO, COUNOS a ďalšie.[5] Pravdepodobne išlo o mená panovníkov, ktorí razili mince typu biatek.[8]
Ich nominálna hodnota bola tetradrachma alebo hexadrachma.[2]
Od decembra 2008 stojí plastika s podobou mince Biatec pred budovou Národnej banky Slovenska.
Na území Bratislavy sa do roku 2006 našlo osem veľkých nálezov keltských mincí (poklady).[9][10] V roku 1776 sa našiel tzv. prvý poklad biatekov, pravdepodobne v lokalite Blumentál. Rozsah nálezu nie je presne známy, ale išlo asi o 50 mincí.[1] V roku 1920 sa našiel neznámy počet a na neurčitom mieste. Pri výstavbe budovy Tatrabanky v roku 1923 bol nájdený tzv. bratislavský poklad, viac ako 400 mincí. V roku 1927 sa našlo na Námestí slobody asi 50 mincí. Ďalší hromadný nález 37 mincí bol v lokalite Hausbergeln pred rokom 1930. V roku 1937 sa znova našlo na Námestí slobody 59 mincí. V roku 1942 sa na Žilinskej ulici našlo 270 mincí a posledný veľký nález, 22 mincí, bol na Bratislavskom hrade. Veľa drobných nálezov sa našlo v okolí Bratislavy.[10]
V roku 1995 bolo v Nemecku zdokumentovaných 14 mincí z neznámej lokality.[2]