Bourbonovci (iné názvy: Bourbon, zastarano: Bourboni, pre Španielsko: Borbónovci; základný tvar: z Bourbonu, Bourbonský, Borbónsky - fr. de Bourbon, šp. de Borbón) je pôvodne francúzsky šľachtický rod, ktorý je doložený od 10. storočia.
Rod Bourbonovcov odvádza svoje meno od Bourbonska v strednom Francúzsku, ktorého centrom bol hrad Bourbon-l’Archambault. Najstarším známym členom dynastie bol Aymar z Bourbonu (alebo Adhémar), pán Souvigny a Bourbonu, ktorý žil okolo roku 900 po Kr. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí/-ké.
Dampierrovsko-bourbonská dynastia
Táto dynastia vznikla roku 1186 manželstvom Guya II. Dampierrskeho, maršala champagnského, s Matildou I. (Mahaut I.), dámou bourbonskou. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí.
Zásah Burgundovcov
Do dampierrovsko-bourbonskej dynastie sa priženil Ján Burgundský, ktorý si vzal Agnešu, dámu bourbonskú a stal sa tak pánom bourbonským. Ich dcérou bola Beatrix (Burgundská a Bourbonská), dáma bourbonská.
Kapetovsko-bourbonská dynastia
Dynastiu založil Róbert Kapet, gróf z Clermontu a syn francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého, ktorý si roku 1276 vzal vyššie spomínanú Beatrix, dámu bourbonskú.
Kapetovsko-bourbonskú dynastiu v neskoršom období delíme takto:
vetva grófov z Marche (od 14. storočia):
vetva grófov z Vendôme (od 14. storočia):
vetva pánov (neskôr kniežat) z Carency (od 14. storočia)
vetva vojvodov z Montpensier (od 15. storočia)
vetva kniežat z Condé (od 16. storočia)
vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov (Bourbonovci v užšom zmysle) (od 16. storočia):
hlavná vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov
bourbonovsko-anjouovská vetva (=španielski Bourbonovci) (od 17. storočia), vrátane:
vetva kráľov Kráľovstva oboch Sicílií (neapolsko-sicílska vetva) (od 18. storočia)
vetva luxemburských veľkovojvodov (od 20. storočia)
iné vetvy
iné vetvy
orléanská vetva (od 17. storočia)
iné vetvy
iné vetvy
iné vetvy
vetva grófov z Montpensier (od 15. storočia)
iné vetvy
Vláda v Navarre a vo Francúzsku
Bourbonovci vládli v Navarre 1572 – 1789 (zlúčená s Francúzskom) a vo Francúzsku 1589 – 1792 (s prestávkami) a 1814 – 1830.
Do vetvy grófov z Vendôme patril aj – od roku 1572 navarrský kráľ – Henrich (ako navarrský kráľ Henrich III.), ktorý sa v roku 1589 stal francúzskym kráľom ako Henrich IV. po vymretí kráľovského rodu Valois a stal sa tak zakladateľom francúzskej kráľovskej bourbonskej dynastie (Bourbonovci v užšom zmysle). Vo Francúzsku jeho potomkovia vládli až do roku 1792, kedy bol kráľ Ľudovít XVI. zosadený a v roku 1793 popravený. Po páde Napoleona Bonaparteho sa v roku 1814 Bourbonovci znova dostali na trón (Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI.) V roku 1830 dynastiu na tróne vystriedala vedľajšia línia francúzskych kráľovských Bourbonovcov, ktorá panovala 18 rokov pod menom Orléans.
Vláda v Španielsku
Bližšie informácie v hlavnom článku: Bourbonsko-anjouovská dynastia
V Španielsku vládli 1700/1713 – 1808, 1814 – 1868, 1870 – 1873, 1874 – 1931 a od 1975 – súčasnosť
Vláda v Neapolsku, Sicílii a v Kráľovstve oboch Sicílií
V Neapolsku a Sicílii vládli 1734 – 1805 a ako králi Kráľovstva oboch Sicílií 1816 – 1860.
Vláda v Parme
Ako vojvodovia z Parmy vládli 1731 – 1735, 1748 – 1802 a 1847 – 1859.
