Glukokortikoidy alebo glukokortikosteroidy sú steroidné hormóny tvorené kôrou nadobličiek. Ich tvorbu riadi predný lalok hypofýzy produkciou ACTH. Hlavnými predstaviteľmi sú kortizol a kortizón.
Chemickým základom glukokortikoidov, rovnako ako ďalších steroidov, je steránové jadro (cyklopentanoperhydrofenantrén) zložené zo 17 uhlíkov. V nadobličkách vzniká z cholesterolu, ktorý je enzymaticky premenený na pregnenolón; tento dej ovplyvňuje ACTH (adrenokortikotropný hormón) z adenohypofýzy. Z pregnenolónu postupne vzniká kortizol a iné steroidy.
Kortizol je uvoľňovaný z buniek nadobličiek do krvnej plazmy, kde sa reverzibilne viaže na plazmatický globulín – transkortín (plazmatický albumín) a časť je v krvnej plazme voľná a má biologický účinok. V závislosti na aktuálnych potrebách organizmu sa pomer viazaného a volného hormónu mení. Krvou sa glukokortikoidy dostávajú do celého organizmu, vstupujú do cytoplazmy cieľových buniek, kde pôsobia. Glukokortikoidy sa môžu absorbovať z kože a slizníc.
Glukokortikoidy umožňujú prednostné energetické využitie bielkovín a lipidov. V svaloch, kostiach a v tukovom tkanive majú katabolický účinok, ale v pečeni majú anabolický účinok, zvyšujú syntézu glukózy a glykogénu.
Účinok na:
Hlavne kortizol má vplyv na metabolizmus sacharidov, pretože znižuje spotrebu glukózy v periférii, takže má hyperglykemizujúci (hladinu glukózy v krvi zvyšujúci) efekt. Zvyšuje tvorbu glykogénu a jeho ukladanie do pečene. Podporuje glukoneogenézu z proteínov, čím zvyšuje glykémiu. Hlavným katabolickým účinkom je rozklad proteínov a zníženie ich tvorby. Spôsobuje redistribúciu lipidov, zvyšuje sa uloženie tuku v oblasti brucha, na chrbte a na tvári na úkor končatín.
Glukokortikoidy znižujú migráciu, proliferáciu a exkréciu imunologicky aktívnych látok, majú protizápalový účinok. Tento účinok sa využíva pri liečbe zápalu, ale bez odstránenia príčiny. Kortizol ma taktiež protialergický a imunosupresívny účinok, pretože potláča imunitnú reakciu a zmenšuje lymfatické uzliny.
Kortizol znižuje počet lymfocytov, monocytov, eozinofilov a iných leukocytov, naopak zvyšuje počet erytrocytov, čo je spôsobené zníženou fagocytózou.
Pretože majú glukokortikoidy katabolický účinok hlavne na metabolizmus bielkovín, spomaľujú tvorbu a rast kostí a svalov. Je to spôsobené predovšetkým degradáciou proteínov a ich zníženou tvorbou.
Zvýšená hladina glukózy spôsobuje príznaky eufórie a radosti. Podávanie glukokortikoidov v terapeutických dávkach však môže byť komplikované rozvojom depresie či inej psychotickej poruchy.
Vďaka mnohopočetným fyziologickým účinkom v organizme dochádza k nežiaducim účinkom. Intenzita a výskyt nežiaducich účinkov závisí na dávke, druhu prípravku a dĺžke užívania. Použitie glukokortikoidov pre imunosupresiu a antiflogistickú (protizápalovú) liečbu môže vyvolať:
Kritériom pre výber daného glukokortikoidu je jeho pomer medzi glukokortikoidnou a mineralokortikoidnou aktivitou.
Pri insuficiencii kôry nadobličiek sa používajú najmenšie možné dávky glukokortikoidov (30 mg hydrokortizónu /deň – 2/3 dávky ráno, 1/3 dávky večer) s mineralokortikoidom (0,05 – 0,3 mg fludrokortizónu /deň). Pokiaľ je pacient vystavený záťaži a stresu, je potrebné tieto dávky zvýšiť.
Glukokortikoidy majú vynikajúce antiflogistické a imunosupresívne účinky, používajú sa najmä pri zápaloch vzniknutých na imunologickom podklade. Potrebné sú syntetické glukokortikoidy, ktoré sú v porovnaní s hydrokortizónom účinnejšie. Pri neendokrinologických ochoreniach potláčajú príznaky, ale neliečia príčinu, preto môže proces progredovať aj pri maskovaní klinických príznakov. Z tohto dôvodu je potrebné zvážiť, či prevažuje efekt užívania nad možnými rizikami. Čo sa týka život ohrozujúcich stavov, tam je používanie vysokých dávok nutné. V ostatných prípadoch by mali byť dávky čo najnižšie.
