Helmut Jahn
nemecký architekt
Dielo
Významné stavbyMesseturms, Kemper aréna
Osobné informácie
Narodenie4. január 1940
 Zirndorf, Nemecko
Úmrtie8. máj 2021 (81 rokov)
 Campton Hills, Illinois, USA
Odkazy
Helmut Jahn na jahn-us.com
Spolupracuj na Commons Helmut Jahn
(multimediálne súbory na commons)

Helmut Jahn (* 4. január 1940, Zirndorf, Nemecko – † 8. máj 2021, Campton Hills, Illinois, USA[1]) bol nemecký architekt.[2] Vychádzal z klasicistickej moderny. Patrí k tvorcom nového Berlína a jeho stavby sú významné pre súčasnú architektúru. Získal medzinárodný certifikát so stavbami ako Franfurktstká výstava veží, (1988 – 1991), Sony Centrum so železničnou vežou na Potsdamer Platz v Berlíne (1995 – 2000), Letisko Suvarnabhumi (2002 – 2005) tak ako aj Weser v Bremene.

Životopis

Po absolovaní školy s maturitou študoval Jahn od roku 1960 do roku 1967 architektúru v Mníchove a Chicagu. V roku 1965 ukončil štúdium s diplomovou prácou na Technickej univerzite v Mníchove. O rok neskôr, 1966, opustil Nemecko a presťahoval sa do USA, aby tam študoval ďalší ročník architektúry, na Illinois Institute of Technology v Chicagu. Tam sa Jahn zoznámil s riaditeľom Ludwigom Miesom van der Rohe, ktorý v roku 1969 zomrel.

Jahn dostal v roku 1967 miesto v renomovanej kancelárii C. F. Murphy a Associates v Chicagu. Tam nadobudol nevyhnutné projektovacie schopnosti. Krátko po svojom nástupe do podnikania sa stal jedným z asistentov Gene Summers.

Nemecký projektant sa vypracoval v krátkom čase na jedného z najžiadanejších architektov USA. Jahn sa stal v roku 1973 viceprezidentom ako aj riaditeľom pre projektovanie a dizajn C. F. Murphy a Associates. Jeho práca je orientovaná na klasicisticko moderné stavby.

Tak vzniklo mnoho návrhov pre monumentálne stavby, ktoré sa stali celosvetovo populárne. Postupným účinkovaním Jahna vo firme a účasti na podnikaní C. F. Murphy a Associates, bola roku 1981 táto spoločnosť premenovaná na Murphy/Jahn.

Od roku 1981 vyučoval na amerických, renomovaných univerzitách ako Yale a Harvard. V roku 1982 sa stal Jahn riadnym profesorom na Illionis Institute of Technology. Koncom roku 1970 dostal ponuku na návrh Illionis Center v Chicagu. Jahnov model bol oceľovo-sklenená stavba s plochou využitia 100 000 m². Jedna zo striech vyčnievala ako sklenený cylinder, tvorila vnútornú halu, v ktorej sa nachádzali mnohé galérie, predajne a kancelárie.

V roku 1984 sa podľa týchto plánov dokončil jeho gigantický projekt. V Nemecku vyvolal Jahn 1988 pozornosť s návrhom Messeturms vo Frankfurkte. Táto veža dostala názov „Ceruzka“ a výškou 257 metrov sa zaradila k najvyšším európskym budovám.

Od roku 1992 realizoval niekoľko projektov v Berlíne. K tomu sa pridali stavby „Kurfuerstendamm 70“ z roku 1994, Kurfuerstendamm 119, z roku 1994 a administratívna budova v časti Halensee z roku 1966. Renomovaný architekt spolupôsobil na stvárnení a zastavaní Potsdamer Platz v Berlíne, čo bolo v dobe výstavby najväčšie stavenisko v Európe. Jahn získal po medzinárodnom konkurze ponuku na stavbu Sony Center. Toto centrum v roku 2000 predstavovalo obytný, kancelársky a obchodný komplex, dnes patrí k svetovým stavbám v Berlíne.

Počas 35 rokov v USA ovplyvnil svojou tvorbou americký stavebný sloh. Jeho konštrukcie sú často nezameniteľnou skleneno-oceľovou architektúrou.

Jahn sa takisto podieľal na projektovaní letísk v USA, v Saudskej Arábii a v Spolkovej republike Nemecko. Jahn sa špecializoval na návrhy výškových budov a mrakodrapov, ktoré sa stali vzorom postmoderny. Okrem toho sa zúčastňoval aj na iných rôznorodých projektoch. Mal široký záber pôsobenia. K jeho projektom patria: stanice, knižnice, kancelárske a justičné stavby, hotely, školy, športové štadióny a agro stavby.

Ďajším jeho projektom boli štyri administratívne budovy firmy Bayer Leverkusen v Leverkusene.

Projekty

Messeturms
James R. Thompson Center

Referencie

  1. ROSENBERG-DOUGLAS, Katherine. Architect Helmut Jahn killed in bike accident in Chicago suburb [online]. . Dostupné online.
  2. Zemřel německý architekt Helmut Jahn, autor berlínského Sony Centra. iDNES.cz, 2021-05-09. Dostupné online [cit. 2021-05-09].

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj