Hermafrodit (iné názvy: obojpohlavný/dvojpohlavný/hermafroditný/hermafrodický/hermafroditský/bisexuálny organizmus[1][2] , staršie obojaký organizmus[3][4], staršie obojetník[5], androgýn[6][7]; príslušná vlastnosť, schopnosť, stav či jav sa volá hermafroditizmus, iné názvy: obojpohlavnosť, dvojpohlavnosť, pohlavná obojakosť, bisexuálnosť, bisexualita, obojetnosť či androgýnia) je výraz s týmito významami:
- V zoológii a botanike je to jedinec (organizmus), u ktorého sú ako nechorobný stav prítomné funkčné samčie aj samičie pohlavné orgány. Pre semenné rastliny je z dôvodu problematickosti definície výrazu "pohlavné orgány" (pozri poznámku:[pozn 1]) potrebné dodať, že sa hermafroditom v prípade semenných rastlín myslí rastlina majúca (len alebo aj) obojpohlavné kvety (čiže kvety obsahujúce aj tyčinky aj piestiky/plodolisty) a/alebo jednodomá semenná rastlina.
- V zoológii a medicíne je to aj jedinec, u ktorého sú ako chorobný stav prítomné samčie aj samičie pohlavné orgány, ktoré ako celok nie sú plne funkčné.
- Niekedy sa za hermafrodita považuje aj pseudohermafrodit (synonymá sú nepravý hermafrodit a u ľudí aj intersexuál v užšom zmysle) alebo v prípade ľudí aj akýkoľvek intersexuál (v širšom zmysle), čo je termín netýkajúci sa len pohlavných orgánov, ale aj pohlavných znakov (v tomto význame sa ale nezvyknú používať ďalšie synonymá uvedené vyššie v zátvorke na začiatku tohto článku). [17][18][19][20][21][22][23][24]
Namiesto slova ...organizmus vo vyššie uvedených výrazoch samozrejme môže byť podľa kontextu slovo rastlina, živočích a pod., napr. namiesto obojpohlavný organizmus môže byť obojpohlavný živočích, namiesto dvojpohlavný organizmus dvojpohlavná rastlina atď.
Etymológia
Termín pochádza z gréckej mytológie, podľa ktorej sa Hermafroditos, syn bohov Hermesa a Afrodity, po silnom objatí s milovanou nymfou Salmakis zrástol v jednu obojpohlavnú bytosť.
Hermafroditizmus ako nechorobný stav
Živočíšny hermafroditizmus
Hermafrodit je živočích, ktorý má súčasne samčie a samičie pohlavné orgány. Je schopný produkovať súčasne vajíčka a spermie. Hermafrodit má buď miešok a vaječníky, alebo sú oba tieto orgány nahradené tzv. obojakou pohlavnou žľazou.
Skupiny živočíchov, u ktorých je rozšírený hermafroditizmus:
Sebaoplodnenie
Sebaoplodnenie je zvláštny prípad rozmnožovania hermafroditov. Je pomerne vzácne, vyskytuje sa predovšetkým u takých organizmov, ktoré by neboli schopné kvôli svojmu spôsobu života zohnať partnera na párenie. Typickým príkladom sú endoparazity, napríklad pásomnica dlhá. Samooplodnenie nastáva aj u samoopelivých rastlín.
Sukcesívny hermafroditizmus
Sukcesívny hermafroditizmus je zvláštny prípad hermafroditizmu. Hraničí s gonochorizmom. Ide o situáciu, kedy jedinec v priebehu svojho života zmení alebo strieda pohlavia. Vyskytuje sa napríklad u niektorých rýb s výrazným teritoriálnym chovaním samcov - mladé ryby, ktoré by sa nemali šancu presadiť, teda majú ženské pohlavie, a až keď dorastú, prejdú na pohlavie mužské.
Rastlinný hermafroditizmus
V botanike sú hermafrodity jednak gametofyty niektorých húb a rias, jednak jav monécia (=monoécia) resp. jednodomé rastliny, a jednak semenné rastliny s obojpohlavnými kvetmi (Pozri aj poznámku v úvodnej časti tohto článku). V ríši rastlín je teda (takto definovaný) hermafroditizmus úplne bežný.
Hermafroditizmus ako porucha (choroba)
Ako hermafrodit sa označuje aj defektný jedinec gonochoristických druhov, ktorý má základy oboch pohlavných orgánov (ženských a mužských). Spravidla však nie sú funkčné obe - buď funguje len jeden alebo žiaden. U človeka bol hermafroditizmus s oboma pohlavnými žľazami zaznamenaný vo forme chimérizmu.[25]
O iných významoch výrazu Hermafrodit pozri Hermafrodit (rozlišovacia stránka).