Horenie alebo spaľovanie (v širšom zmysle) (podľa niektorých zdrojov je synonymum aj slovo oheň) môže byť:
oxidačná exotermická reakcia (vznikajúca za istých podmienok), pri ktorej vzniká svetlo [1], resp. presnejšie len takáto reakcia, ak je rýchla (t. j. na rozdiel od autooxidácie, ktorá je pomalá)[2][3]
súbor javov, ktoré sa dejú pri oxidačnej exotermickej reakcii[4]
(akákoľvek) exotermická reakcia, pri ktorej vzniká teplo [5], resp. v užšom zmysle len takáto reakcia, ak sa pri nej zlučujú dve látky[6]
V biochémii sa (skôr v prenesenom význame) označuje ako horenie či spaľovanie aj oxidačná degradačná (t. j. rozkladná) reakcia, napr. tzv. "spaľovanie" sacharidov a tukov pri metabolizme.[2]
Ako spaľovanie v užšom zmysle sa označuje len kontrolované horenie.[1]
Horenie definované ako rýchla exotermická oxidačná reakcia za vzniku svetla
Horenie vzniká a prebieha za určitých podmienok. Na priebeh horenia je potrebná prítomnosť horľaviny a oxidačného prostriedku v zápalnom pomere a prítomnosti zdroja iniciácie. Horľavina a oxidačný prostriedok spolu tvoria horľavý súbor. Pri horení látok niekedy vzniká plameň – stĺpec horiacich, vačšinou plynných látok.
Horenie môže byť:
homogénne (plamenné horenie) – pôsobením teploty na látku sa z nej uvoľňujú horľavé plyny, ktoré horia nad jej povrchom; takéto látky horia plameňom;
heterogénne (tlenie) – reakcia horenia nastáva na povrchu horľavej látky, ktorá nie je schopná vylučovať plyny; látky nehoria plameňom, iba tlejú.
oxidačný prostriedok sa v kontexte horenia označuje aj ako látka podporujúca horenie a je to najčastejšie vzdušnýkyslík, ale môže to byť aj fluór, chlór a iné.
Horenie môže byť:
Žiaduce
Nežiaduce
Na vznik a priebeh horenia je potrebná prítomnosť nasledujúcich faktorov[1] :