Invar je zliatina železa a niklu v pomere 36 percent niklu a 64 % železa,[1] s malou prímesou uhlíka a chrómu.
Túto zliatinu vynašiel v roku 1896 švajčiarsky fyzik Charles Edouard Guillaume, za čo dostal v roku 1920 Nobelovu cenu za fyziku.
Významnou vlastnosťou invaru je veľmi nízky koeficient teplotnej rozťažnosti α = 1.2 × 10-6 K-1, čo umožňuje vyrábať z neho súčiastky, ktorých rozmery sú veľmi málo ovplyvnené zmenami teploty.[2] Používa sa napr. v hodinárstve, topografii, optických prístrojoch ai.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Invar na českej Wikipédii a Invar na anglickej Wikipédii.