| Konstantin Biebl | |
 Konstantin Biebl, asi 1928 | |
| Narodenie | 26. február 1898 Slavětín, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. november 1951 (53 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Konstantin Biebl |
Konstantin Biebl (* 26. február 1898, Slavětín – † 12. november 1951, Praha) bol český básnik.
Narodil sa v Slavětíně (okres Louny). Jeho otec bol zubným lekárom. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Lounech, maturitu zložil ako vojak Rakúskej armády v Prahe. Biebl musel narukovať na front do prvej svetovej vojny. V januári 1918 bol na balkánskom fronte zranený, zajatý a odsúdený na trest smrti, poprave unikol útekom zo zajatia. Po roku 1918 študoval na lekárskej fakulte, ale povolanie lekára nevykonával, úplne sa venoval básnickej tvorbe. Priatelil sa s J. Wolkrom – boli na prázdninách v Juhoslávii. V rokoch 1922 – 1926 cestoval po exotických krajinách – Jáva, Cejlón, Sumatra. Po roku 1934 bol členom Skupiny surrealistov v ČSR. Jeho žena Marie Bieblová bola tiež básničkou. Po 2. svetovej vojne ho rozpory medzi svojou básnickou víziou a skutočnosťou, ako aj osobné problémy a choroba (pankreatitída) dohnali k samovražde – vyskočil z okna.[1]
Počiatky jeho tvorby sa objavujú v časopise lounskych študentov – Cíl. Ďalšia tvorba potom odráža jeho zážitky z vojny, následkom ktorej trpel depresiami. Ďalej jeho tvorbu ovplyvnilo priateľstvo s J. Wolkrom a cestovanie, ktoré bolo Bieblovým koníčkom. Na jednej zo spoločných ciest ochorel Biebl so svojou priateľkou na tuberkulózu, na ktorú jeho priateľka po návrate zomrela. Jej smrť ním veľmi otriasla a neskôr napísal dielo Zloděj z Bagdádu, ktoré jej venoval. Zo začiatku tvoril so svojim strýkom Arnoštom Rážom.
Jeho tvorba je silno protivojnová (po vojne bol vyložene pacifistický a silno protivojnový pocit najsilnejší, časom sa tento pocit zmierňoval). Ďalej sa u neho objavujú medicínske témy (báseň Pitevna), motívy vojny, úzkosti a strachu z budúcnosti. Jeho literárny vývoj začal v proletárskej poézii, kde bol ovplyvnený Wolkrom, potom sa cez surrealizmus a poetizmus dostal až k sociálnej poézii. Vo svojej dobe bol členom Devětsilu.
Jeho próza bola celkom pod vplyvom poetizmu a nemala veľký význam.
