Leon | |
---|---|
Základné informácie | |
Originálny názov | Léon: The Professional |
Žáner | dráma / akčný |
Dĺžka | 110 minút |
Štát | Spojené štáty |
Pôvodný jazyk | anglický |
Rok | 1994 |
Spoločnosť | Gaumont Film Company |
Rozpočet | 16 mil. $ |
Zárobok | 46,1 mil. $ |
Filmový štáb | |
Réžia | Luc Besson |
Scenár | Luc Besson |
Produkcia | Patrice Ledoux |
Hudba | Éric Serra |
Kamera | Thierry Arbogast |
Herecké obsadenie | |
Obsadenie
| |
Ďalšie odkazy | |
IMDb | |
ČSFD | |
Leon (franc. Léon; angl. Léon: The Professional) je psychologicko-akčná dráma o vzťahu samotárskeho nájomného zabijaka a problematickej adolescentky. Film je podľa kritikov a recenzií spolu s Magickou hlbočinou alebo Brutálnou Nikitou jedným z vrcholných diel režiséra Luca Bessona[1][2] a znamená aj objav talentu mladej Natalie Portman.
Otec 12-ročnej Mathildy (Natalie Portman) je zapletený do obchodu s drogami. Spôsobí tragédiu a celá rodina, okrem Mathildy, umiera. Jej sa šťastnou náhodou podarí ukryť u mlčanlivého a samotárskeho suseda (Jean Reno). Dočasné útočisko sa mení na romantický vzťah a neskôr aj útek na život a na smrť.
Film začína v Tonyho obchode Supreme Macaroni Company objednávkou varovania pre Tlsťocha, ktorý kazí kšeft inému drogovému bossovi. Tým, ktorý má toto varovanie doručiť, je nájomný zabijak, známy ako Léon. Nasledujúce scény filmu dokazujú, že je v tejto oblasti špičkovým profesionálom a zadanú úlohu vykoná bezchybne.
Medzitým otec malej Mathildy, sused Léona, dostane iné varovanie od svojho zamestnávateľa – skorumpovaného a drogovo závislého agenta z protidrogového oddelenia (DEA), Normana Stansfielda (Gary Oldman), ktorý u neho prechováva kokaín a zistí, že z neho chýba.
Nasledujúci deň napoludnie vyprší ultimátum, ktoré Norman Mathildinmu otcovi uložil, a ide si pre chýbajúce drogy. V drogovom opojení vyvraždí celú rodinu, iba Mathildu zachraňuje to, že bola v tom čase mimo bytu na nákupe. Vracia sa tesne po skončení tragédie a uchyľuje sa k Léonovi, pre ktorého bola časť nákupu určená. Zároveň zisťuje, že jej tichý sused je vlastne nájomný vrah a okamžite spriada plány na pomstu za jej zavraždeného brata.
Léon je vpádom inej osoby do svojho samotárskeho súkromia vyvedený z miery a nasledujúceho dňa sa jej chce zbaviť. Konflikt záujmov spôsobí menšie Mathildino intuitívne ex tempore (streľba z okna) a tým aj vynútený odchod z bytu do hotela. Léon sa začína s prítomnosťou Mathildy zmierovať, pretože ona tvrdohlavo nástojí na tom, že sa chce pomstiť za zabitie jej 4-ročného brata a je ochotná spraviť čokoľvek, aby ju Léon naučil to, čo vie sám. Na oplátku pre neho perie, varí, učí Leona čítať a písať a spať v posteli (doteraz paranoicky spával v kresle s pištoľou vedľa seba a „jedným okom stále otvoreným“).
Mathilda sa vracia do starého bytu pre hračku a väčšiu sumu tajne ukrytých peňazí. Zároveň si náhodou vypočuje rozhovor, pri ktorom zisťuje, kto je vrahom jej rodiny a nasleduje ho. Keď Léon odmietne pomstu vykonať za ňu, berie spravodlivosť do vlastných rúk a plne ozbrojená nakráča sama do budovy DEA (Drug Enforcement Administration), kde Stansfield pracuje. Jej plán nevyjde a Stansfield ju zadrží, Léon ju však zachráni a odvedie preč. Tým však rozzúri Stansfielda, ktorý Léona vypátra skrze Tonyho a pošle na neho celú špeciálnu jednotku DEA. Vo vyhrotenej situácii nerovného boja Léon pošle Mathildu preč a sám sa úskokom takmer zachráni. V poslednej chvíli pred únikom ho však Stansfield zabije, sám však pri tom umiera.
Pôvodne mal byť Léon len akousi rozšírenou verziou Bessonovej Brutálnej Nikity. Dokazuje to aj úloha „čističa“, ktorú v oboch filmoch stvárňuje Jean Reno (V Brutálnej Nikite ako Viktor „Čistič“). Sám L. Besson o tom hovorí: „Tentoraz je Jean ako americký bratranec Viktora. A tentoraz je aj ľudskejší.“[3]
Exteriéry sa natáčali v New Yorku, väčšina interiérov naopak vo Francúzsku. Výnimkou je Hotel Chelsea na Manhattane, ktorého schodisko poslúžilo ako časť apartmánového domu, kde bývala Mathilda s Leonom. Záverečná scéna v školskom parku je zo Stevensovho technologického inštitútu v Hobokene, New Jersey.[4]
Základná stopáž filmu má 110 minút. Pri testovacom premietaní bola najprv použitá rozšírená verzia s dĺžkou 136 minút, ktorá ale nebola prijatá podľa očakávania.[6] Taktiež rodičia Natalie Portman žiadali o vypustenie scén, ktoré boli dvojzmyselné a navodzovali dojem intímnejšieho vzťahu Léona s Mathildou.[7].
Rozšírená verzia bola uvedená v júni 1996 najprv vo Francúzsku, neskôr aj na DVD pod názvom Uncut International Version. Táto verzia obsahuje zmazané scény po testovacej projekcii v Los Angeles pred vydaním štandardnej verzie.
Pridané scény:
Scény v rozšírenej verzii nie sú nevyhnutné pre pochopenie súvislostí alebo deja, významným spôsobom však rozširujú povedomie o vzťahu medzi Mathildou a Léonom.
Film bol nominovaný na sedem Césarov v roku 1995,[8] a postava Normana Stansfielda bola odvtedy mnohokrát spomenutá alebo označená za jednu z „najväčších filmových záporných postáv“. (CNN,[9] Virgin Media,[10] Total Film,[5] Rotten Tomatoes,[2] a iné.[11])
Film nakoniec vyhral dve ocenenia: Golden Reel Award za najlepšiu filmovú úpravu zvuku v roku 1995 a cenu Český lev za najlepší cudzojazyčný film v roku 1996.
Bol prijatý veľmi pozitívne ako kritikou,[2][12][13][14] tak aj obecenstvom – na filmovom serveri IMDb má veľmi vysoké hodnotenie 8.6/10 (jún 2014). Inšpiroval aj „bollywoodsky“ film Bichhoo a predajnosť soundtracku bola najmä v Japonsku vysoká.[15]
Niektoré repliky z filmu sa stali známymi, alebo sa objavujú v rôznych súvislostiach. Skladba „Mathilda“ od britského indie-rockového kvarteta Alt-J, kde spievajú „This is from Mathilda“, alebo pieseň „Mathilda“ od speváka Wallena, ktorá tiež odkazuje na film.
Film znamená úspešný debut dvoch nových tvárí filmu. Samy Naceri (známy najmä z filmov Taxi, Taxi2, Taxi3…), ktorý si zahral menšiu úlohu maskovaného príslušníka SWAT a Natalie Portman (Hviezdne vojny, V ako Vendetta alebo Oskarom ocenená Čierna labuť) ktorá bola uprednostnená pre túto úlohu pred Liv Tylerovou.