MPEG-4 je skupina štandardov primárne určená na kompresiu videa a audiovizuálnych (AV) digitálnych dát, predstavená v roku 1998. Bola vyvinutá pracovnou skupinou Moving Picture Experts Group (MPEG) a zahŕňa skupinu audio a video kódovacích štandardov a príbuzných technológií vydaných pod formálnym označením ISO/IEC 14496. MPEG-4 sa používa pre webové (strímované médiá) a distribúciu na CD alebo Blu-ray, na videokonverzáciu (videotelefónmi), a televízne vysielanie, kde sa prejavuje výhoda veľkej kompresie AV strímu. Viaceré MPEG-4 štandardy sú aj v roku 2017 stále vo vývoji.

MPEG-4 prebral mnohé vlastnosti z MPEG-1 a MPEG-2 a iných príbuzných štandardov, ale tiež pridal nové rozširenia ako VRML, podporu pre 3D rendering, objektovo-orientované kompozitné súbory (ako audio, video a VRML objekty), podporu pre DRM a rôzne typy spolupráce. AAC (Advanced Audio Codec) (Pokročilý audio kódek) bol štandardizovaný ako doplnok MPEG-2 (ako Part 7), predtým než bol vydaný MPEG-4.

MPEG-4 je stále sa vyvíjajúci štandard a je rozdelený na 28 častí. Nanešťastie, firmy propagujúce MPEG-4 nešpecifikujú jednotlivé úrovne kompatibility. Kľúčové časti sú: MPEG-4 part 2 (MPEG-4 SP/ASP, používaný kodekmi ako DivX, Xvid, Nero Digital a 3ivx a tiež Quicktime 6) a MPEG-4 part 10 (MPEG-4 AVC/H.264, využívaný enkodérom x264, v Nero Digital AVC, v Quicktime 7, a tiež next-gen DVD formátmi ako HD DVD a Blu-ray).

Implementácia mnohých vlastností MPEG-4 je ponechaná na programátorov, aby sa rozhodli, či ich chcú implementovať. To znamená, že sa vyskytujú aj nekompletné implementácie MPEG-4 štandardu. Preto bol zavedený koncept "profilov" a "levelov" dovoľujúc, aby bola definovaná špecifická množina vlastností podľa potreby, pre určitú podmnožinu aplikácií.

Prehľad

MPEG-4 poskytuje súhrn technológií pre programátorov, a rôznych poskytovateľov služieb ako aj konečných používateľov.

MPEG-4 formát tiež umožňuje:

MPEG-4 časti

MPEG-4 pozostáva z viacerých štandardov označovaných ako "parts" (časti) zahrňujúc nasledovné:

Profilly sú tiež definované v jednotlivých častiach "parts", takže implementácia nemusí obsahovať celú špecifikáciu.

MPEG-1, MPEG-2, MPEG-7 a MPEG-21 sú ďalšie štandardy MPEG štandardu.

Licencia

MPEG-4 je patentovaná proprietárna technológia. To znamená, že hoci je softvér na vytváranie a prehrávanie MPEG-4 obsahu hotový, aby ho bolo možné legálne použivať v krajinách, ktoré uznávajú patenty, je na to potrebná licencia. Patenty na MPEG-4 požadujú asi 2 tucty spoločností. MPEG Licensing Authority[1] licencie patentov pre MPEG-4 Part 2 Visual z rôznych spoločností (audio je licencované oddelene) sú v zozname. Nové licencie pre MPEG-4 patenty sa vyvíjajú [2] ale žiadne nové licencie sa neponúkajú, hoci držitelia starých MPEG-4 licencií sú stále zahrnutí pod podmienkami tejto licencie (MPEG LA – Patent List Archivované 2009-04-16 na Wayback Machine).

AT&T sa snaží žalovať spoločnosti ako Apple Inc. za porušovanie MPEG-4 patentu.[3] Ujednania v Apple's Quicktime 7 licencii popisujú v § 14 podmienky Apple's MPEG-4 System Patent Portfolio licencie od MPEGLA.

Pozri aj

Referencie

  1. MPEG Licensing Authority – MPEG-4 Visual: Introduction [online]. [Cit. 2007-11-28]. Dostupné online. Archivované 2006-08-24 z originálu.
  2. MPEG Licensing Authority – MPEG-4 Systems: Introduction [online]. [Cit. 2007-11-28]. Dostupné online. Archivované 2009-04-13 z originálu.
  3. AT&T Warns Apple, Others, Of Patent Infringement [online]. PC Magazine, February 9, 2006, [cit. 2007-08-10]. Dostupné online. Archivované 2007-07-11 na Wayback Machine

Externé odkazy