Milan Krajniak | ||||||||
16. minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 9. apríl 2021 – 15. mája 2023 | ||||||||
Prezident | Zuzana Čaputová | |||||||
Premiér | Eduard Heger | |||||||
| ||||||||
Súčasný poslanec Národnej rady SR | ||||||||
V úrade 18. marca 2021 – 8. apríla 2021 | ||||||||
V úrade 2016 – 2020 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 30. január 1973 (51 rokov) Bojnice, ČSSR | |||||||
Politická strana | SME RODINA (2016 – 2024) | |||||||
Alma mater | Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave | |||||||
Rodina | ||||||||
Príbuzní | Ernest Otto (prastrýko) | |||||||
Manželka |
Andrea Krajniaková | |||||||
Deti | Zuzana (* 2003) | |||||||
Odkazy | ||||||||
poslednykriziak.sk | ||||||||
Milan Krajniak (multimediálne súbory) | ||||||||
Bc. Milan Krajniak (* 30. január 1973, Bojnice)[1] je slovenský politik, ktorý od marca 2020 s prestávkou od 17. marca 2021 do 8. apríla 2021 zastával post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky najprv vo vláde Igora Matoviča a neskôr vo vláde Eduarda Hegera.[2] Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť. V roku 2019 neúspešne kandidoval na post prezidenta. Jeho prastrýko bol Ernest Otto.[3]
Narodil sa 30. januára 1973 v Bojniciach. Vyrastal v Prievidzi, na sídlisku Sever. Jeho otec pracoval ako technik v elektrárni v Novákoch a mama učila na gymnáziu v Prievidzi matematiku a výpočtovú techniku. Vyštudoval politológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.[1]
Od roku 1994 podniká v oblasti marketingu a public relations. V rokoch 1995 až 1997 bol predsedom Občiansko-demokratickej mládeže.[4] V rokoch 1997 – 1998 absolvoval základnú vojenskú službu u 5. pluku špeciálneho určenia – Výsadkového pluku Jozefa Gabčíka v Žiline. 21. novembra 1998 sa oženil. S manželkou Andreou majú dcéru Zuzanu (* 2003) a žijú v bratislavskom Starom Meste.[1]
V rokoch 2003 až 2006 bol členom prezídia Fondu národného majetku SR. V rokoch 2010 až 2012 bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH), okrem iného sa venoval boju proti rómskej kriminalite. Dobrovoľne sa vzdal funkcie v januári 2012, nakoľko mal podľa spisu Gorila patriť medzi členov prezídia FNM, ktorí hlasujú podľa požiadaviek Penty.[5]
V rokoch 2015 až 2017 bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber.[1]
Od roku 2016 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Bol členom Výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.[6]
Na tlačovej konferencii 31. mája 2018 ohlásil spoločne s predsedom hnutia SME RODINA Borisom Kollárom svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2019.[7] 11. augusta 2018 ohlásil vyzbieranie 15 000 podpisov potrebných na kandidatúru. Posledný podpis získal v Spišskej Novej Vsi.[8]
Ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny nastúpil do svojej funkcie niekoľko týždňov po parlamentných voľbách v marci 2020, keď na Slovensku prepukla pandémia koronavírusu. Krajniakovou úlohou bolo vytvoriť a nastaviť kompenzačné schémy pre ľudí, ktorí museli kvôli pandemickým opatreniam zostať doma alebo zatvoriť svoje prevádzky. Takzvaná prvá pomoc prišla už začiatkom apríla 2020.[9]
Krajniak začal reformu dôchodkového systému a presadil rodičovský bonus, vďaka ktorému budú môcť deti prispievať z daní či odvodov na penzie svojim rodičom. Do slovenskej ústavy sa dostal aj dôchodkový strop 40 odpracovaných rokov.[9]
Na tlačovej konferencii strany Sme Rodina 15. marca 2021 oznámil svoju demisiu na poste ministra. Svoju demisiu označil za politické gesto a krok, ktorý má demonštrovať snahu strany Sme rodina o čo najskoršie vyriešenie koaličnej krízy z marca 2021.[10] Toto gesto adresoval koaličným partnerov.[11] Prezidentka Zuzana Čaputová prijala Krajniakovu demisiu 17. marca 2021 a funkciou dočasne poverila ministra dopravy Andreja Doležala.[2] Krajniak sa vrátil do parlamentu ako poslanec 18. marca 2021.[12] Po demisii vlády Igora Matoviča sa opäť vrátil do funkcie ministra práce vo vláde Eduarda Hegera.