Mozog (lat. encephalon ← z gr. enkefalon, en- v, kefalos hlava) je orgán, ktorý slúži ako centrum nervovej sústavy všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov – iba niektoré bezstavovce, ako napríklad špongie, medúzy a hviezdice nemajú mozog, aj keď roztrúsené nervové tkanivo je u nich prítomné. Nachádza sa v hlave, zvyčajne blízko primárnych zmyslových orgánov. Mozog je najkomplexnejším orgánom tela stavovcov. U priemerného človeka sa mozgová kôra (najväčšia časť) skladá z 15 – 33 miliárd neurónov,[1] pričom každý z nich komunikuje pomocou synapsií s ďalšími niekoľkými tisícmi neurónov. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1450 g
Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka.
Skladá sa z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine. Jeho hlavná časť (mozog v užšom zmysle, veľký mozog) je koncový mozog. Jeho nižšie oddiely sa súborne nazývajú mozgový kmeň.
Prostredné závity na mozgovej spodine v koncovom mozgu patria k čuchovému mozgu, ktorý je výrazne vyvinutý u niektorých cicavcov.
Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.
Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí:
Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog (okrem mozočka) tvoria tzv. mozgový kmeň. Inými slovami má teda mozog takéto zloženie:
Z iného hľadiska mozog obsahuje najmä:
Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia:
Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia dochádza k rastu počtu i veľkosti neurónov a neuroglie, k tvoreníu nových vzájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii. K najdôležitejším procesom patrí gyrifikácia a myelinizácia mozgu.