Obyce | |
obec | |
Kostol Krista Kráľa
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Zlaté Moravce |
Región | Tekov |
Nadmorská výška | 260 m n. m. |
Súradnice | 48°25′00″S 18°27′00″V / 48,416667°S 18,450000°V |
Rozloha | 31,27 km² (3 127 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 456 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 46,56 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1075 |
Starosta | Milan Garaj[3] (SNS) |
PSČ | 951 95 |
ŠÚJ | 500658 |
EČV (do r. 2022) | ZM |
Tel. predvoľba | +421-37 |
E-mailová adresa | obec.obyce@stonline.sk |
Telefón | 037/6332 129 |
Fax | 037/ 6332 791 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Obyce | |
Webová stránka: obyce.eu | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obyce sú obec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce.
Obec sa nachádza na západnom Slovensku v severnom výbežku Podunajskej nížiny, v údolí rieky Žitava. Zaberá úzku dolinu medzi výbežkami pohoria Tribeč a Pohronský Inovec. Stred obce je v nadmorskej výške 260 m n. m., zatiaľ čo v chotári je to 230 – 900 m n. m.
Prvé písomné správy o obci pochádzajú z roku 1075, kedy sa spomínajú v listine hronsko-beňadického opátstva. Ďalšia známa písomná informácia pochádza z roku 1165, kedy sa Obyce spomínajú pod názvom Edeci.
V roku 1322 sa o majetok v území obce delil Sanček z Vlkasu spolu so svojimi synmi. V chotári dnešných Obýc existovali v 14. storočí aj viaceré lokality a to: Asna (terra Ozna) a Zlatníky (terra Zalathnuk), ktoré však v priebehu 15. storočia zanikli. V druhej polovici 14. storočia časť zeme na pravej strane rieky Žitava pripadla zemianskej rodine Ebedeckých.[4]
Nepríjemná udalosť sa odohrala v roku 1400, kedy Mikuláš, syn Zoboňa z Úľan nad Žitavou v Obyciach obral jej obyvateľov o všetok majetok, zobral dobytok a dedinu zničil.[5] Krátko po roku 1476 mal svoje majetkové podiely v Obyciach aj Tomáš Malý z Laku, vlastník hrušovského hradu a jeho panstva.[6] V roku 1504 zemianska časť obce pripadla hradu Hrušov a opátsku časť v roku 1565 kráľ Maximilián II. Habsburský daroval ostrihomskej kapitule, ktorej majetkom bola až do roku 1918. [7]
Počas 17. storočia keď sa hranica Osmanskej ríše posunula na územie Slovenska boli Obyce začlenené do tekovskej náhije. V daňových súpisoch tzv. defteroch z tohto obdobia sa napočítalo 24 osôb platiacich daň.[8]
Ďalšou z udalostí, ktorá nepriaznivo zasiahla obec Obyce bol požiar kvôli ktorému v roku 1831 žiadali tekovskú stolicu o podporu.
Za obcou Obyce smerom do Jedľových Kostolian bola v minulosti papiereň, o ktorej prvá písomná správa je z roku 1758. Vznikla na majetku ostrihomskej kapituly, ktorá ju prenajímala papierenským majstrom. V 18. storočí mala papiereň tri vodné kolesá a začiatkom 19. storočia dve čerpacie kade. Výroba v papierni bola stabilná a roku 1819 sa tu vyrobilo 3000 rysov, pričom v tom období zamestnávala približne 36 robotníkov[9]. Papiereň vyrábala baliaci, pijavý, písací a tlačový papier, ktorý sa vozil do Bratislavy, Trnavy, Komárna, Győru a Debrecínu. V roku 1821 dostal vtedajší majiteľ Ignác Saidl ml. povolenie, aby si mohol otvoriť sklad vo Viedni.
Presný rok zániku papierne nepoznáme, no podľa zachovalých údajov z roku 1858 ešte existuje. Na zachovanom hárku priesvitného papiera z roku 1827 je na ľavej polovici zobrazený jeleň a na pravej nápis OBITZ. O existencii papierne dnes svedčí už len názov časti chotára, ktorý obyvatelia nazývajú "Papierňa".
Asi 3 km severozápadne od obce sa nachádza baňa na uhlie, ktorej prvé písomné správy sú z roku 1768. V nasledujúcich desaťročiach sa banský erár niekoľkokrát pokúsil o ťažbu a zúžitkovanie tohto ložiska, ktoré ale neviedli k systematickému exploatovaniu uhlia. S ťažbou sa začalo až v polovici 19. storočia, kedy kutacie právo získali viedenskí bratia Kresovci. V 60. rokoch 19. storočia prechádza baňa do majetku firmy Gerson a Sippmann, ale firma skrachovala a prešla do držby firmy Cukrovar v Šuranoch. V rokoch 1859 – 1949 sa na ťažbe vystriedalo až 16 majiteľov medzi ktorými boli napr. arciknieža Jozef Habsburg, Albert Fónó z Budapešti alebo rodina Kachelmann atď. Posledným majiteľom bane sa stal závod Handlovské uhoľné bane, ktoré v roku 1949 prerušili práce, zasypali šachty a baníci z okolitých dedín prešli do iných baní alebo povolaní. Toto rozhodnutie však nebolo prijaté s nadšením a protesty sa doručili aj k predsedníctvu vlády do Prahy. Ani to však nezmenilo nič na fakte, že lokalita sa stala nerentabilná v ťažbe uhlia.[10]
V časti chotára Kopanice sa kedysi nachádzala aj skláreň, ktorej najstaršia zmienka pochádza z roku 1805.[11] Podľa ústneho podania mal byť majiteľom starý mládenec nazývaný Hutník. Po jeho smrti roku 1885 mala skláreň zaniknúť a jeho majetky získala ostrihomská kapitula. V archívnych prameňoch z roku 1817 máme doložený súpis pozemkov sklárne a z rokov 1817, 1819 a 1843 sa zachovali spory obyvateľov obce Obyce, ktorí pracovali v sklárni, s hronsko-beňadickým panstvom ale aj ostrihomskou kapitulou.
V obci Obyce je doložená aj existencia spolkov. V roku 1902 bol založený Jánom Lukáčikom, vtedajším správcom školy, úverový a v roku 1907 potravný spolok. Úverový spolok mal 61 členov, slúžil nielen pre Obyce ale aj pre okolité obce a chránil občanov pred vtedajšou úžerou a exekúciami. Na činnosť úverového spolku nadviazal aj potravný spolok (potravné družstvo) – obchod s potravinami a zmiešaným tovarom, ktorý predstavoval konkurenciu pre vtedajších obchodníkov v obci. Z úspešnej činnosti spolkov sa postavila v roku 1933 dnešná dominanta obce Obyce – kultúrny dom. Činnosť potravného družstva skončila až v roku 1950 a v roku 1961 úverový spolok prevzala Slovenská sporiteľňa.[12]
Názov obce pochádza pravdepodobne z osobného mena Obid, Obida.[13]
Vývin názvu obce
Národnostné a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku 2001 [15].
Od roku 2002 sa konajú v areáli Žliabok Podinovecké slávnosti venované regionálnemu folklóru a dychovej hudbe.