Paleoproterozoikum | |
---|---|
Zaradenie | |
Éra proterozoika | |
Časové rozpätie paleoproterozoika (v miliónoch rokov) | |
Začiatok | 2 500 |
Koniec | 1 600 |
Trvanie | 900 |
(nadeón) | eón | éra | perióda |
---|---|---|---|
fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
neogén (mladšie treťohory) | |||
paleogén (staršie treťohory) | |||
mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
jura | |||
trias | |||
paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
karbón | |||
devón | |||
silúr | |||
ordovik | |||
kambrium | |||
predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
kryogén | |||
tón | |||
mezopro- terozoikum |
sten | ||
ektas | |||
kalym | |||
paleopro- terozoikum |
statér | ||
orosir | |||
ryak | |||
sider | |||
archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
mezoarchaikum | |||
paleoarchaikum | |||
eoarchaikum | |||
hadean |
Paleoproterozoikum je najstaršia z troch ér proterozoika. Časový interval trvania je 2 500 – 1 600 mil. rokov. Predchádzal jej eón archaikum a po nej nasledovalo mezoproterozoikum.
Paleoproterozoikum sa rozdeľuje na štyri útvary[1]:
S nástupom paleoproterozoika sa začala meniť atmosféra Zeme, začal sa zvyšovať obsah kyslíka, ktorý bol produkovaný sinicami. Tento bol však rýchlo zoxidovaný železom, čoho dôkazom je výskyt formácií páskovaných železných rúd (jav známy ako „kyslíkový kolaps“). Približne pred 2 400 mil. rokmi došlo k Hurónskemu zaľadneniu, ktoré trvalo cca 300 mil. rokov.
Pred 2 000 mil. rokmi sa vytvoril prvý väčší kontinent – Atlantika, ten sa neskôr (približne o 200 mil. rokov) spojil s menšími fragmetmi pevniny a vytvoril superkontinent Columbia.
Z paleoproterozoika (konkrétnejšie zo západného Texasu) pochádza aj nález stôp po lezení, čo sa považuje za dôkaz výskytu prvých mnohobunkových životných foriem na Zemi.
Proterozoikum (2 500 – 542 mil. rokov) | ||
Paleoproterozoikum (2 500 – 1 600) |
Mezoproterozoikum (1 600 – 1 000) |
Neoproterozoikum (1 000 – 542) |