Ris (iné názvy: riss, pôvodne Riß, 3. ľadová doba, 4. ľadová doba) je predposledný glaciál v alpskom delení zaľadnenia. Zodpovedá glaciálu sál v severoeurópskom členení.[1]
Definoval ho r. 1901 A. Penck. Názov má podľa alpskej rieky Riss.[1] Podnebie bolo veľmi studené, kontinentálny ľadovec zasahoval až na územie dnešného Česka v priestore geomorfologického celku Moravská brána. Horský ľadovec sa vyskytoval v Tatrách. V tatranských dolinách sa akumulovali hrubé morény.
Časové vymedzenie[chýba zdroj] :
- ris v najširšom zmysle = v nordickom systéme sál v najširšom zmysle = 130/126/120 000 pred Kr. – 347/?/? 000 pred Kr.
- ris v širšom zmysle = v nordickom systéme sál v širšom zmysle = 130/126/120 000 pred Kr. – 320/300/260 000 pred Kr.
- ris v užšom zmysle = mladší ris = v nordickom systéme vartan = 130/126/120 000 pred Kr. 200/195/? 000 pred Kr.
Delenie (od najmladšieho stupňa po najstarší)[chýba zdroj] :
Ris v najširšom zmysle:
- ris v širšom zmysle:
- ris v užšom zmysle = mladší ris = ris 2 (od 0,13 do 0,2 mil.)
- interris = ris 1-2 (do 0,24 mil.) – interštadiál; niekedy sa v deleniach vynecháva a starší a mladší ris sa potom patrične rozšíria
- starší ris = ris 1 (do 0,32 mil.)
- protoris – zaraďovaný aj pod mindel-ris
- a) časť zaraďovaná aj pod starší ris (do ? mil.)
- b) preris (do ?0,347 mil.)
