Romulus (771 pred Kr. (?), Alba Longa – cca 717 pred Kr., Rím) bol podľa povestí zakladateľ Ríma v roku 753 pred Kr.; bol synom boha Marsa a vestálky Rey Silvie.

Romulus a Remus boli synmi Rey Silvie, dcéry Numitora, kráľa Alby Longy. Jej prastrýko Amulius zvrhol z trónu svojho staršieho brata Numitora a aby Rea Silvia nemala deti, ktoré by sa uchádzali o vládu, urobil z nej kňažku bohyne Vesty. Napriek tomu Rea Silvia otehotnela a porodila dvoch chlapcov. Otcom bol údajne boh vojny Mars. Keď sa kráľ Amulius dozvedel o pôrode, Reu Silviu vrhol do rieky Tiber (podľa inej legendy ju zaživa pochoval) a sluhovi prikázal jej synov zabiť, ten ich však pustil v košíku po Tiberi. Košík sa po určitej dobe zachytil pri brehu na mieste budúceho mesta Rím.

Chlapcov v prvých dňoch kojila vlčica a definitívne ich zachránil pastier Faustulus, ktorý chlapcov vychovával spolu so svojou manželkou Accou Larentiou. Keď bratia dospeli, dozvedeli sa o svojom pôvode. Zabili kráľa Amulia, aby pomstili smrť svojej matky, a trón znovu získal ich starý otec Numitor.

Bratia sa napokon rozhodli založiť nové mesto, v ktorom by vládli. Vybrali si miesto, kde ich vyplavil Tiber a kde bol dôležitý brod cez rieku. Romulus pluhom vyznačil pôdorys budúceho mesta, medzi bratmi však vznikol spor o to, kto bude kráľom a po kom dostane nové mesto meno. Sledovali znamenia bohov: Removi priletelo šesť orlov ako prvému, ale o chvíľu neskôr priletelo ako znamenie Romulovi dvanásť orlov a robil si nárok na vládu. V spore napokon Romulus svojho brata Rema zabil a jeho krvou zasvätil nové mesto bohom.

Podľa legiend sa Romulovi pripisuje nielen založenie mesta, ale aj vytvorenie nových politických inštitúcií, založených na pokrvnom príbuzenstve:

• kráľ (lat. rex) – bola to voliteľná funkcia, kráľ sústredil väčšinu výkonnej moci (politická, vojenská, administratívna, zákonodarná i súdna) vo svojich rukách;
• senát – ako poradný orgán kráľa, zastúpenie v ňom mali predstavitelia najvýznamnejších rodov a rodín;
• kúrijný snem (comitia curiata) – zhromaždenie slobodných mužov, ktorí boli schopní nosiť zbraň a bojovať vo vojsku; snem prijímal nariadenia kráľa a prenášal ich na nižšiu úroveň;
• rodina (familia) – hlava rodiny mala neobmedzenú moc života a smrti (ius vitae necisque) nad všetkými členmi rodiny (manželka, deti, vnúčence, služobníctvo). Romulus každému dospelému mužovi pridelil pre obživu dve jutrá pôdy (asi 1/2 ha).
• Romulus si pre svoju osobnú ochranu vytvoril oddiel ozbrojených mladých mužov (lat. sa nazývali celeres – rýchli), čo nasvedčuje tomu, že medzi kráľom a senátom vznikali od začiatku politické konflikty.

Romulus v novozaloženom meste zhromaždil pastierov z pahorkov okolo Ríma, ale mesto trpelo nedostatkom žien. Preto na sviatok boha Consa pozval na náboženské slávnosti Sabínov, ktorí sídlili v ich blízkosti, a počas slávnosti Romulovi pastieri uniesli sabínske ženy a dievčatá. Medzi Sabínmi a Rimanmi sa strhol boj, sabínske ženy však vtrhli na bojisko a odprosili si mier, pretože sa nechceli stať ani vdovami, ani sirotami. Rimania a Sabíni sa nakoniec spojili a sabínsky kráľ Titus Tatius sa stal Romulovým spoluvládcom. Romulus vládol asi 32 rokov. Podľa jednej povesti ho vzali bohovia medzi seba na nebesia a neskôr bol v Ríme uctievaný ako boh Quirinus (z toho je aj čestné pomenovanie Rimanov – Quirites). Podľa inej povesti Romula zavraždili senátori, aby sa zbavili kráľovskej moci. Po Romulovej smrti sa senátori striedali celý rok pri riadení štátu (každý senátor vládol päť dní ako interrex – medzikráľ), ale napokon zvolili za druhého rímskeho kráľa Numu Pompilia.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Romulus