| Silicit | |
 Čerstvý lom rohovca | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň, opál, chalcedón |
| Vlastnosti | |
| Textúra | masívna |
| Farba | sivá, biela, čierna |
Silicit je všeobecné označenie rôznorodej skupiny usadených hornín, ktoré sú v prevažnej miere zložené z modifikácií oxidu kremičitého – jemnozrnného kremeňa, opálu a chalcedónu. Ide o tvrdé horniny s nepravidlenou štiepateľnosťou, ktoré vznikajú usadzovaním kremitých bahien, prípadne vyzrážavaním kremičitanov z vodných roztokov.
Medzi silicity je radených viacero druhov hornín rôzneho pôvodu. Niektoré môžu mať komplikovaný vznik, na ktorom sa podieľa viacero procesov. Všeobecne sú rozlišované tieto základné kategórie silicitov:[1]
Na vznik niektorých typov silicitov sa názory odborníkov rozchádzajú, patria medzi ne napr. buližníky v českých proterozoických horninách, alebo menility Karpatského flyšového pásma.[2]
Tmavé rohovcové konkrécie (pazúrik) sa vyskytujú v kriedových sedimentoch na anglickom, belgickom, nemeckom či dánskom pobreží. Na Slovensku sú častými vložkami vo vápencoch tatrika (lučivnianske, trlenské súvrstvie a iné), alebo v pieninských vápencoch bradlového pásma. Vo flyšových pohoriach ich možno pozorovať v rámci menilitového súvrstvia a inde.[3]
Silicity majú široké a rôznorodé použitie. V praveku boli viaceré druhy silicitov využívané pre svoju tvrdosť na výrobu nástrojov (pazúriky, ale napr. i rádiolarity). Iné, napr. diatomity, sa používajú ako filtre.
Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silicit