Sionizmus je politické ideové hnutie presadzujúce založenie a udržiavanie židovského štátu v Palestíne. Bolo založené koncom 19. storočia Theodorom Herzlom, rakúsko-uhorským novinárom židovského pôvodu, ktorý v roku 1896 okrem iného pod dojmom tzv. Dreyfusovej aféry napísal dielo Židovský štát (Der Judenstaat), v ktorom ako jediné východisko pre Židov ak sa chcú vyhnúť antisemitizmu našiel založenie si vlastného štátu. Názov je odvodený od pahorku Sion v Jeruzaleme, na ktorom biblickí proroci očakávajú príchod Hospodina.
V rámci sionizmu sa rozlišuje viacero prúdov. Od vzniku hnutia koncom 19. storočia až do začiatku 30. rokov 20. storočia bol dominantným prúdom všeobecný resp. liberálny sionizmus,[1] založený na trhovej ekonomike, demokratických a ľudskoprávnych princípoch. Tento smer si naďalej udržiava silný vplyv v súčasnom Izraeli. Vo východnej Európe sa sformoval robotnícky resp. socialistický sionizmus, ktorý je inšpirovaný socialistickými myšlienkami a vyznačoval sa najmä zakladaním kibucov. Tento prúd mal dominantné postavenie pri vzniku Izraela až do parlamentných volieb v roku 1977. V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa sformovala nacionalistická vetva sionizmu označovaná ako revizionistický sionizmus. Časť zástancov tohto prúdu sa uchýlila k teroristickým akciám proti britským cieľom v mandátnej Palestíne, v snahe urýchliť založenie židovského štátu. Náboženský sionizmus je kombináciou sionizmu a ortodoxného judaizmu a stavia sionizmus na princípoch Tóry. Medzi súčasné prúdy patrí tiež zelený sionizmus, ktorý sa zameriava na environmentálne otázky. S oslabením (etnického) nacionalizmu v Izraeli v poslednej štvrtine 20. storočia došlo k nástupu postsionizmu, ktorý presadzuje opustenie koncepcie budovania Izraela ako štátu Židov (tzn. ide nanajvýš o formu občianskeho nacionalizmu).[2]
Sionizmus sa člení na viacero politických smerov a skupín spojených hlavnou myšlienkou. Sionizmus nie je všeobecne prijímaný ani medzi Židmi, významné skupiny ortodoxných Židov (napr. chasidi) myšlienku sionizmu odmietajú a na palestínske/izraelské územie sa odmietajú vracať.
V roku 1975 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov schválilo rezolúciu č. 3379, ktorá sionizmus označila za formu rasizmu. Vznik štátu Izrael bol pritom súčasťou tzv. Plánu OSN pre rozdelenie Palestíny (Rezolúcie VZ OSN č. 181) z roku 1947. K prijatiu rezolúcie prispela sovietska protiizraelská propaganda po Šesťdňovej vojne v roku 1968 a arabský ropný bojkot po Jomkipurskej vojne v roku 1973. Rezolúcia č. 3379 bola v roku 1991 anulovaná.
Na ideách sionizmu sú založené tie prúdy politického života v Izraeli, ktoré podporujú napr. osídľovanie okupovaných území (Západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema) židovskými osadníkmi a stavbu kontroverzného ochranného múra na palestínskom území.