Bramhora, Brehy, Centrum, Daľkov, Majer, Mier, Sídl. Komenského, Sídlisko I, Sídlisko II, Tabla
Symboly obce
Mestský erb je prevzatý z historickej pečate z 19. storočia a znázorňuje hámor, t. j. žľab, vodné koleso s konštrukciou, kladivo a nákovu. Farby erbu sú: štít zelený, koleso s konštrukciou zlaté, žľab, nákova a kladivo strieborné. Vzácnosťou schváleného erbu mesta Snina je skutočnosť, že takýto zamestnanecký symbol je medzi mestskými erbami ojedinelý a je cenným obohatením doterajšieho celoštátneho súpisu mestských erbov. Autorom grafického návrhu mestského erbu je Dezider Barta.
Dejiny
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317, v ďalšej z roku 1343 sa Snina spomína ako súčasť majetku Drugetovcov. Ďalšou dochovanou písomnosťou bola darovacia listina uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára1347. V 15. storočí sa Snina rozrástla a dosiahla určité mestské výsady. V tom čase malo sídlo okolo 130 obyvateľov a patrilo medzi väčšie v danom regióne. V roku 1487 sa tu spomína kláštor baziliánov. V 16. storočí Snina vystupovala ako oppidum.
Po smrti Žigmunda II. Drugeta sninské panstvo pripadlo jeho dcére Kláre, vydatej za grófa Petra Zichyho. Koncom 18. storočia sa vlastníkom panstva stala grófka Terézia Wan Dernáthová a jej piati synovia. V roku 1781 dala postaviť nový murovaný kaštieľ namiesto starého dreveného. V roku 1799 jej synovia predali veľkostatok podnikateľovi Jozefovi Rhollovi zo známej holandskej rodiny, ktorá už od 16. storočia podnikala v baníctve a hutníctve na Gemeri a Spiši. V roku 1809 objavil v Jozefovej doline (pomenovaná pravdepodobne po ňom) na upätí Vihorlatského pohoria ložiská železnej rudy a založil železiarsky závod, kde spracovával aj dovážanú rudu. V roku 1840 je Rholl známy ako majiteľ jednej vysokej pece, troch skujňovacích vyhní a niekoľkých hámrov na výrobu železiarskych polotovarov. V roku 1841 postavil aj zlievareň, kde bola uliata socha Herkula, ktorá sa dodnes nachádza na nádvorí kaštieľa v Snine.
V roku 1873 železiareň zanikla a zamestnanci sa preorientovali na pálenie dreveného uhlia z okolitých bukových lesov. Posledné drevené uhlie sa tu vypálilo v roku 1946. Jozef Rholl založil aj usadlosť Rhollove Hámre, ktorá sa neskoršie volala Sninské Hámre (dnešná obec Zemplínske Hámre). Po Rhollovcoch ostala v Snine ešte kaplnka na sninskom cintoríne.
Výpis z monografie bývalej Zemplínskej župy (1903 – 1905). Snina (str. 112, maď. Szinna): „Malá obec v dolinke Cirochy. Je sídlom Sninského okresu, obvodného notariátu a toho času aj sídlom humenského rímskokatolíckeho dekanského obvodu. Má 507 domov a 2750 vo väčšine rím.-katolíckych obyvateľov. Má vlastný poštový úrad a telegrafický úrad, železničnú stanicu v Humennom. Kaštieľ, v ktorom býva zať terajšieho majiteľa gróf Schaumburg-Lippe, je zriadený s veľkopanským pohodlím a stojí v krásnom parku, ku ktorému patrí aj zoologická obora (vadaskert). V parku pred kaštieľom nad vodometom stojí zo železa uliata socha Herkula, ktorého v roku 1841 zhotovili v železiarni v Jozefovej doline, patriacej k tejto obci. Tunajší rímsko-kat. kostol bol postavený v roku 1736. V obci, ktorá je sídlom hlavného slúžneho, je štátna škola, žandárska a finančná kasáreň, úverové družstvo a parný mlyn. V katastrálnom území chotára je mohutný skalný útvar Sninský kameň, ktorý zďaleka vyzerá ako mohutný hrad.“
V rokoch 1909 až 1912 bola postavená železničná trať Humenné – Snina – Stakčín. Veľká bieda vyhnala veľa obyvateľov do cudziny, najmä do Ameriky. Snina mala v roku 1910 pri sčítaní ľudu 2 939 obyvateľov, pričom v cudzine žilo 466 vysťahovalcov. V roku 1912 bola v Snine postavená drevená píla, ktorá zamestnala 140 pracovníkov. Prvá svetová vojna ešte viac prehĺbila úpadok mesta. Obrat nastal počas Československej republiky (1918 – 1938), keď sa podarilo podstatne znížiť negramotnosť obyvateľstva. V roku 1926 však Sninu postihla rozsiahla povodeň na riečke Pčolinka, ktorá strhla železničný most. Celá vtedajšia obývaná časť (okrem časti Daľkov) bola zaplavená do úrovne okien domov. V roku 1932Červený kríž zriadil v Snine poradňu pre matky s deťmi.
Politika
Primátor
1928 - 1931: Tomáš Grecko
1934 - 1938: Ján Savka
1938 - 1939: Jozef Marinič
1990 – 2002: Ing. Štefan Miľovčík (NEKA)
2002 – 2006: Ing. Marián Kníž (NEKA)
2006 – 2018: Ing. Štefan Miľovčík (NEKA)
2018 – 2023: Ing. Daniela Galandová (NEKA)
2023 - súčasnosť: Mgr. Peter Vološin
Obyvateľstvo
V roku 1567 vznikol najstarší súpis port zo Sniny. Napočítalo sa 22 a pol porty, z toho na majetkoch Štefana, Mikuláša a Gašpara Drugeta 19 port a na majetkoch Františka Drugeta 3 a pol porty.
Významnou súčasťou kultúrneho diania v meste Snina je Galéria Miro (premenovaná na Galéria Andrej Smolák), ktorá je známa v Berlíne, Prahe a Bratislave. Jej zakladateľom je Dr. Miroslav Smolák. Pri príležitosti jej prvého výročia založili bratia Smolákovci v Snine tradíciu medzinárodného výtvarného festivalu. Jeho spoluorganizátormi sú mesto Snina a Umelecká beseda Slovenska. Festival sa počas piatich rokov výrazne zapísal do spoločenského života tohto regiónu a mimoriadnu pozornosť mu venuje mediálna sféra.
Výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí a mládeže zabezpečoval Dom pionierov a mládeže v Snine a jeho činnosť po roku 1989 prevzalo Centrum voľného času. Organizačná štruktúra centra zahŕňa oddelenia, záujmové útvary a kluby, ktorých činnosť sa zameriava na oblasti prírodných vied, turistiky, vedy a techniky, kultúry a umenia, telesnej výchovy a športu, spoločenských vied, etiky a cudzích jazykov.
Ku kultúrnemu životu mesta v súčasnosti prispieva aj divadelný súbor HRB, ktorý pôsobí pri Gymnáziu v Snine. Má približne dvadsať členov – študentov. Uviedol už tri vlastné hry, a to Ozajstná bolesť neexistuje, Mama, videl som anjela a Sme tolerantní.
Príťažlivý program má aj skupina historického šermu Vikomt, ktorá vznikla v Snine v roku 1983. Svoj program predvádzajú na jarmokoch, pri výročiach mesta či na kultúrnych podujatiach na hradoch a zámkoch po celom Slovensku.
V oblasti záujmovoumeleckej činnosti pôsobí Spoločnosť historických a country tancov Merlin, združujúca záujemcov o hudbu a tanec, mažoretky Maršalky, ľudová hudba Borovka, detský folklórny súbor Šiňavka, dievčenská spevácka skupina Jarabinka.
V Snine pôsobí už viac ako 50 rokov aj folklórny súbor Vihorlat s tradičnými tancami, ktorý dosiahol mnoho úspechov aj v zahraničí.
Kaplnka na sninskom cintoríne postavená v roku 1847, je dvojpodlažná, v spodnej časti krypta, ktorá slúžila aj ako rodinná hrobka Rhollovcov.
Pomník vojakom, ktorí padli počas II. svetovej vojny, v parku pri rímskokatolíckom kostole
Šport
Športové kluby
Športová činnosť v meste Snina sa rozvíja individuálne aj účelovo, pričom tu funguje mnoho športových klubov organizujúcich športovcov, napr. futbalový MFK Snina, hokejový, tenisový, turistický, jazdecký, šermiarsky, stolnotenisový, šachový, lyžiarsky, 2 zápasnícke a 3 volejbalové.
Športoviská
Na území mesta a v RO Sninské rybníky sa nachádzajú tieto športové zariadenia:
2 športové haly
10 telocviční
2 cvičebne pri základných a stredných školách
9 ihrísk
4 basketbalové ihriská
7 tenisových kurtov
2 fitnescentrá
1 futbalový štadión
1 hipocvičisko
Milovníci zimných športov môžu využiť lyžiarske vleky v Parihuzovciach (16 km od Sniny) alebo vlek v Uliči (31 km od Sniny).
Hospodárstvo a infraštruktúra
V okrese Snina sa nachádza vodná nádrž Starina, ktorá zásobuje vodou viacero miest východného Slovenska.
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA
NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 142 – 143. Dostupné online.Archivované 2012-08-13 na Wayback Machine
O rovnomennom okrese pozri Snina (okres).
Slovensko
_014.jpg)
.jpg)
