Svitavy (po nemecky: Zwittau) sú mesto na západnej Morave na rieke Svitava. V roku 2006 tu žilo 17 476 obyvateľov. Sú okresným mestom a zároveň dôležitou dopravnou križovatkou. Nachádzajú sa v Pardubickom kraji, na hranici medzi Čechami a Moravou, v rozľahlej nížine 17 km južne od Českej Třebovej. V septembri 2008 tu bolo otvorené Esperantské Múzeum. V meste sa nachádza aktívny klub esperantistov a aj oficiálne stránky mesta sú aj v esperante. Od októbra 2011 je mesto oficiálnym sídlom Českého Esperantského Zvazu.
História
Prvú českú osadu pri brode cez rieku Svitavu, ktorá bola na mieste kde sa nachádza dnešné mesto, založili premonštráti (norbertisti) z Litomyšle na tzv. Trstenickom chodníku okolo polovice 12. storočia. Prvýkrát sú Svitavy spomenuté v roku 1256, keď táto časť česko-moravskej hranice bola kolonizovaná olomouckým biskupom Brunom zo Schauenburgu. Osada dostala meno podľa rieky Svitava (čistá, jasná). Na jej osídlenie boli povolaní aj dedinčania z Nemecka, východného Francúzska, Bavorska a Sliezska. V polovici 13. storočia boli Svitavy povýšené na mesto. Koncom 14. storočia boli postavené hradby s tromi bránami. Počas husitských vojen, tridsaťročnej, napoleonskej a pruskej vojny mesto trpelo kvôli prechádzajúcim armádam, lebo sa nachádzalo na dôležitej spojovacej línií. Zavedenie železnice prispelo k rozvoju mesta, predovšetkým založením textilného priemyslu. V októbri 1938 bolo mesto pripojené k okupačnej zóne Sudety a obsadila ho nemecká armáda.
Pozoruhodnosti
Svitavy majú cenné historické jadro, ku ktorému patrí predovšetkým podlhovasté hlavné námestie s druhými najdlhšími arkádami v Čechách a s množstvom cenných mestských domov, mnoho kostolov, pozostatkov opevnenia a barokových sôch.
K najcharakteristickejším budovám vo Svitavách patrí stará radnica a susedný dom „Pri murínovi“ (Pri Maurovi). Najstarším kostolom vo Svitavách je kostol Svätého Egidia. Z mestských hradieb sa zachovali jedine zvyšky opevnenia s polguľovitou vežou. Z mnohých stavieb si zaslúži pozornosť predovšetkým Mestské múzeum a Ottendorferov dom. Na verejných miestach stojí veľa monumentov a sôch.
- Hlavné námestie – námestie Mieru je obkolesené arkádami, od začiatku 21. storočia rozsiahlo a citlivo rekonštruované, obkolesené zväčša barokovými a klasicistickými domami
- Stará radnica – pôvodne renesančná budova s vežou, rekonštruovaná po požiari v roku 1781 a následne v roku 1848 – svojmu cieľu slúžila do roku 1933 (okrem toho sa v nej nachádza mestská sporiteľňa, súd, polícia s väznicou), teraz je používaná na komerčné ciele. Na fasáde radnice je umiestnený mestský erb (hlava capa medzi dvoma býkmi), na veži sa nachádza turecký polmesiac.
- Dom „U Maura“ susedí so starou radnicou, spojená s ňou na úrovni poschodia spojovacou chodbou. V roku 1776 v nej prenocoval rakúsky cisár Jozef II. Teraz je sídlom turistického informačného centra.
- Ottendorferov dom – stavba z červenej tehly s vežou, patriaca k typickým symbolom mesta, dal ju postaviť rodák, filantrop, americký novinár Valentin Oswald Ottendorfer na mieste, kde stál jeho rodný dom. Pôvodne tam bola verejná Ottendorfova knižnica, do druhej svetovej vojny najrozsiahlejšia a najmodernejšia nemeckojazyčná knižnica na Morave (o zostatok zbierky sa teraz stará Mestské múzeum a galéria), neskôr mestský kultúrny dom. Od roku 2008 sa na prízemí nachádza Múzeum Esperanta a čajovňa, horná kultúrna sála stále slúži ako koncertná miestnosť.
- Langrova vila (Súčasná radnica) – budova v historizujúcom slohu s bohatou štukovou výzdobou, umiestnená na okraji mestského parku Jána Palacha, postavená v roku 1892 architektom Hugom Wanderleym, synom profesora Germana Wanderlyho, autorom projektu, ktorí okrem iného projektoval aj dom Ottendorferov. Dom patril jednej z najbohatších rodín vo Svitavách, miestnym podnikateľom a starostom. Počas ekonomickej krízy bol prenajatý mestskej sporiteľni, ktorá ho v roku 1933 prenajala mestu. Mesto ju kúpilo v roku 1942 a premiestnilo do nej radnicu. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla v roku 1989.
- Stará sporiteľňa – novoklasicistická budova z roku 1902, postavená na hlavnom námestí. V roku 1990 vnútorne vyzdobená sochami Olbrama Zoubeka. Teraz sídlo banky.
- Budova niekdajšieho sirotinca a starobinca – z prvkami talianskej renesancie, vznikla v roku 1886 z finančnej podpory Valentína Oswalda Ottendorfera. V súčasnosti sídlo základnej školy.
- Mestské hradby – zachovala sa len malá časť múrov s jednou vežou
Múzeá, galérie a iné kultúrne inštitúcie
- Mestské múzeum a galéria – nachádza sa vo vile, postavenej v roku 1892 v štýle historizovanej nemeckej renesancie pôvodne patriacej bývalému starostovi a skvelému podnikateľovi Johannovi Budigovi. V roku 1947 bolo v skonfiškovanej budove umiestnené mestské múzeum, neskôr bolo pribudované ľavé krídlo. Prvá múzejná zbierka bola založená už v roku 1894 a najprv umiestnená v mestskom sirotinci. Medzi trvalé expozície patrí „Hľadanie Dávidovej hviezdy“ – biografická prezentácia Oskara Schindlera Spravodliví medzi národmi, unikátna „História prania bielizne a pracej techniky“, fotoexpozícia „Zastavenia Svitavy“ s fotografiami mesta zo začiatku 20. storočia a „Svitavské vily“ venované miestnym architektonickým skvostom rodinného bývania. Okrem toho múzeum organizuje príležitostné tematické expozície a v galerijnej časti tiež expozície regionálneho figuratívneho umenia. Vždy začiatkom júna múzeum organizuje Noc múzeí s bohatým programom a počas celého roku sa uskutočňujú prednášky, diskusie a iné kultúrne podujatia. Riaditeľka múzea pani Blanka Čuhelová je členkou Múzejnej skupiny Esperantského múzea a aktívne podporuje jeho aktivity. Na chodbe Ottendorferovho domu sa predstavuje múzejná fotoexpozícia o živote a diele Valentína Oswalda Ottendorfera.
Na prízemí Ottendorferovho domu sa okrem toho nachádza múzejná pobočka:
- Esperantské múzeum – založené v roku 2008, stará sa oň Český esperantský zväz. Nachádza sa tu trvalá expozícia a každoročne aktualizovaná tematická expozícia (od júla 2011 do mája 2012) „Duchovné tradície sveta a esperanta“, konajú sa tu vzdelávacie a kultúrne podujatia pre esperantistov a širokú verejnosť.
- Moderné kultúrne centrum FABRIKA
- Mestská knižnica – obsahuje tiež zbierku esperantskej literatúry.
-
Múzejná expozícia o histórii prania bielizne
-
Tabuľka vedľa vchodu do Esperantského múzea
-
Vnútrajšok Esperantského múzea
-
Kultúrne centrum „Fabrika“
.jpg)
Česko
_1.JPG)
