Tatra 81 bol ťažký nákladný automobil, vyrábaný podnikom Ringhoffer-Tatra Werke AG v Kopřivnici (vtedy Nesselsdorf). Medzi rokmi 1940 až 42 bolo vyrobených asi 220 vozidiel, vrátane verzií H a Hb s pohonom na drevoplyn. Bol to posledný automobil značky, poháňaný kvapalinou chladeným motorom vlastnej konštrukcie. Ďalším vývojom Tatry 81 vznikla preslávená Tatra 111.
História
Vývoj ťažkého nákladného automobilu Tatra 81 začal v roku 1939, v čase, keď sa automobilka Tatra nachádzala v odtrhnutých Sudetoch, v Nemeckej ríši. Po začiatku vojny bol vývoj vozidla urýchlený, pretože sa počítalo s jeho využitím na vojenské účely.[1] Prvý prototyp vznikol v roku 1940 a išlo o vozidlo klasickej tatrováckej koncepcie, s chrbtovým rámom a nezávislým zavesením kolies. Poháňal ho vznetovývidlicový osemvalec, chladený vodou. Tatra 81 bola posledným typom značky, v ktorom bol použitý motor s kvapalinovým chladením, ďalšie automobily Tatra už boli vybavované vzduchom chladenými motormi.[2]
Sériová výroba bola začatá ešte v roku 1940 a v roku 1942 sa objavil variant, upravený na pohon drevoplynom, vybavený generátorom Imbert. Tento typ niesol označenie Tatra 81 H (od nemeckého Holzgas) a bol určený predovšetkým pre civilnú prevádzku. Touto úpravou však došlo k značnému poklesu výkonu, čo sa konštruktéri snažili u ďalších sérií vyriešiť zväčšením objemu motora prevŕtaním valcov. Takto upravené vozidlá boli označené Tatra 81 Hb.[2]
Celkom bolo v rokoch 1940 – 1942 vyrobených asi 220 vozidiel všetkých variantov. Väčšinu z nich prevzali nemecké ozbrojené zložky. Poznatky a skúsenosti, získané s vozidlom Tatra 81, boli uplatnené pri vývoji jeho následníka, Tatry 111.[3]
Technické údaje
Motor a prevodovka
Motor Tatra 81 Hb – verzia na pohon drevoplynom
Tatru 81 poháňa vidlicový, vodou chladený vznetový osemvalec s rozvodomOHV. Rady valcov zvierajú uhol 90°, bloky valcov a kľuková skriňa sú odliate vcelku zo šedej liatiny. Vahadlá ventilov každého valca majú samostatné kryty. Umiestnenie motora je vpredu, pozdĺžne pred prednou nápravou.[2]
Motor Tatry 81 má zdvihový objem 12 463 cm³ (vŕtanie valcov 115 mm, zdvih 150 mm), ktorý dosahuje najvyšší výkon 118 kW (160 k). Verzia Tatra 81 Hb má motor so zdvihovým objemom 14 726 cm³ (vŕtanie valcov 125 mm, zdvih 150 mm). Dosahuje najvyšší výkon 110 kW (150 k), trvalý len 88 kW (120 k).[2]
Elektrická sústava pracuje s napätím 12 V, iba štartér motora je na 24 V. Vozidlo je vybavené 12 V dynamom s výkonom 300 W a dvoma 12 V akumulátormi po 150 Ah.[2]
Za motorom je umiestnená suchá dvojlamelová spojka. Za ňou potom nadväzuje štvorstupňová nesynchronizovaná prevodovka s dvojstupňovou redukčnou skriňou.[2]
Podvozok
Základ podvozka tvorí oceľová chrbticová rúra, vpredu opatrená prírubou pre blok motora a prevodovky. Vzadu sú dve hnacie nápravy s výkyvnými polosami. Tie sú odpružené pozdĺžnymi poleliptickými listovými perami, upevnenými na priečnom nosníku, ktorý je umiestnený na medzikuse medzi nápravami. V každej náprave je samostatná rozvodovka a mechanicky uzatvárateľný diferenciál. Nepoháňaná predná náprava má nezávislé zavesenie, tvorené spodnými trojuholníkovými ramenami. Tie sa spájajú s priečkou rámu pomocou pružín, vinutých z pásovej ocele obdĺžnikového prierezu.[2] Rozchod predných kolies je 2 055 mm, zadných 1 800 mm.[3]Rázvor náprav je 3 950 + 1 220 mm a svetlá výška pod nápravami je 270 mm.[2]
Vozidlo je vybavené vzduchovou brzdovou sústavou podľa licencie Knorr. Tlakový vzduch vyrábaný dvojvalcovým kompresorom je skladovaný v dvoch vzduchojemoch, umiestnených na pravej strane chrbticovej rúry. Ručná brzda pôsobí na rozvodovky zadných náprav. Kolesá sú dvadsaťpalcové, s lisovanými oceľovými diskami rozmeru 8 × 20" a pneumatikami rozmeru 9,75 × 20", na zadnej náprave v dvojmontáži.[2]
Kabína
Kabína vozidla je zmiešanej konštrukcie s drevenou kostrou, potiahnutou oceľovým plechom. Na streche sa nachádza sklopný trojuholník, pre signalizáciu jazdy s vlekom. Čelné okno je dvojdielne šípové, vybavené dvoma elektricky poháňanými stieračmi. Dvere kabíny sú uchytené vpredu.[2]
↑NEUMANN, Jan. Tatra 111: historie, vývoj, nástavby, jiné využití. Praha : Grada, 2010. 170 s. S. 12 – 13. (český)
↑ abcdefghijklHOŠŤÁLEK, Petr. TATRA nákladní typ 81. České Budějovice : Jihočeské motocyklové muzeum. Dostupné online. (český)
↑ abcSPREMO, Milan. Atlas našich automobilů 4: 1937–1963. Praha : NADAS, 1991. 320 s. S. 82 – 84.
Literatúra
SPREMO, Milan: Atlas našich automobilů 4: 1937–1963. 1. vyd. Praha: NADAS, 1991. 320 s. ISBN 80-7030-119-8
ZAVADIL, Radomír: Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: nákladní a speciální automobily = Tatra military vehicles from 1918 to 1945: trucks and special vehicles. 1. vyd. Nevojice: Jakab, 2008. 80 s. ISBN 978-80-87161-03-6
