Titus Zeman | |
![]() | |
Štát pôsobenia | ![]() ![]() |
---|---|
Biografické údaje | |
Narodenie | 4. január 1915 Vajnory, Bratislava |
Úmrtie | 8. január 1969 (54 rokov) Bratislava |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Rehoľník | |
Rehoľa | Saleziáni Don Bosca |
Večné sľuby | 7. marec 1938 (23 rokov) |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 23. jún 1940 (25 rokov) Turín Maurilio kardinál Fossati |
Svätec | |
Blahorečenie | 30. september 2017 Bratislava Angelo Amato SDB (z poverenia pápeža Františka) |
Sviatok | 8. január |
Patrón | duchovných povolaní |
Odkazy | |
![]() | |
Blahoslavený Titus Zeman (* 4. január 1915, Vajnory – † 8. január 1969, Bratislava) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení.[1][2][3][4]
Dňa 26. februára 2010 sa v Bratislave začal proces blahorečenia Titusa Zemana. Dňa 27. februára 2017 pápež František schválil dekrét o jeho mučeníctve a tým blahorečenie umožnil.[1][2][3][4] Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017.
Prvé rehoľné sľuby v reholi saleziánov zložil Titus Zeman 6. augusta 1932, večné sľuby 7. marca 1938. Po štúdiách teológie v Ríme a v Chieri pri Turíne bol 23. apríla 1940 v Bazilike Márie Pomocnice v Turíne vysvätený za kňaza. Vysviacku prijal z rúk kardinála Maurilia Fossatiho. V nasledujúcich desiatich rokoch bol kaplánom, katechétom a školským poradcom, vyučoval aj chémiu.
Keď 13. apríla 1950 komunistická moc pozatvárala všetky mužské kláštory vo vtedajšom Československu, Titus Zeman bol zhodou okolností mimo svojho rehoľného domu, a tak ostal na slobode. V auguste 1950 prvýkrát viedol ilegálne skupinu bohoslovcov do talianskeho Turína, druhýkrát sa tak stalo 23. októbra toho istého roku. V apríli 1951 nasledoval tretí pokus, ktorý však skončil neúspechom a zatknutím. Vo vyšetrovacej väzbe však zažil pri výsluchoch mučenie, ktoré spolu s krutými podmienkami ďalšieho väznenia zanechali trvalé následky na jeho zdraví.[5]
Dňa 22. februára 1952 ho v Bratislave odsúdili na 25 rokov väzenia (miestami jeho pobytu boli Ilava, Mírov, Jáchymov, Leopoldov a Valdice). Dňa 10. marca 1964 bol podmienečne prepustený. Roku 1968 dostal opäť štátny súhlas na vykonávanie bohoslužieb.
Zomrel 8. januára 1969 v Bratislave na zlyhanie srdca.[5] Pochovaný bol na cintoríne vo Vajnoroch.
30. septembra 2017 ho v mene pápeža Františka v Bratislave-Petržalke pri Kostole Svätej rodiny blahorečil Angelo kardinál Amato SDB, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Hlavnými koncelebrantmi boli Stanislav Zvolenský, arcibiskup-metropolita bratislavský, don Ángel Fernández Artime SDB, hlavný predstavený rehole saleziánov, Jozef kardinál Tomko a Giacomo Guido Ottonello, apoštolský nuncius na Slovensku. Pápež stanovil deň liturgickej spomienky na blahoslaveného Titusa na 8. január.[8]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Titus Zeman na českej Wikipédii.