Polohopis
Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lomnice, na styku severozápadného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slanských vrchov, v nadmorskej výške 184 m n. m.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci Vechec vyplýva z mandátu, ktorý rieši spor o vlastníctvo medzi Rozgoňovcami a Nekčiovcami a pochádza z roku 1327. Palatín Detrik Bubek v roku 1399 poveril leleský konvent pozvať vlastníkov panstva Lipovec a šľachticov z Rozhanoviec na riešenie ich sporu o vlastníctvo Vechca a viacerých okolitých obcí.
V mandáte palatína je doklad o tejto dedine, z ktorého vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1399. V uvedenom mandáte sa vyskytuje pod názvom Vechec, v písomnostiach z 15.-16. storočia tiež pod týmto názvom. Predpokladáme, že názov obce vznikol prevzatím mena, resp. prezývky prvého miestneho šoltýsa. Na základe uvedených poznatkov sa domnievame, že obec Vechec založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo v dedine jestvovalo aj v 16. storočí. Po rozhodnutí palatína v roku 1402 a kráľa v roku 1410 sa dostal Vechec do vlastníctva šľachticov z Rozhanoviec ako majetková súčasť panstva Čičva, resp. Vranov, po ktorých ho zdedili Bátoryovci na základe dohody o dedičstve panstiev z roku 1519. V 17. storočí patril zemanom. V polovici 15. storočia vo Vechci hospodárilo približne pätnásť sedliackych domácnosti, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala. V roku 1493 tu zostalo sedem sedliackych usadlostí, medzi nimi rodina Grega Zyra a Štefana Čemerenského, pričom pozemky po ďalších siedmich sedliackych domácnostiach boli opustené. Do roku 1550 počet sedliackych domácností vzrástol na jedenásť. V roku 1600 malo sídlisko desať obývaných poddanských domov, šoltýsov dom, takže Vechec bol malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Narastajúca chudoba a sociálny úpadok sedliakov mali za následok úbytok poddanských obyvateľov a domov. V roku 1715 žilo vo Vechci šesť, v roku 1720 iba tri sedliacke domácnosti. Na základe prvého sčítania ľudu v Uhorsku v roku 1784 až 1787 obec mala 63 domov, 100 rodín, 571 obyvateľov, z toho 1 neprítomný a 1 cudzí. Z celkového stavu obyvateľov mužov bolo 301, z toho 114 ženatých a 187 slobodných a stav žien bol 278. podľa zamestnanosti bolo vo Vechci nasledovné zloženie obyvateľstva: 1 farár, 2 zemania, 36 sedliakov, 38 potomkov mešťanov a roľníkov, 67 želiarov a 22 iných. V obci ďalej žilo 122 mladých ľudí, z toho do 12 rokov – 99, od 13-17 r. – 23. V rokoch 1880–1910 sa veľká časť obyvateľov vysťahovala za prácou do Ameriky.
Školstvo
Rímskokatolícka ľudová škola
Najstaršou zachovanou správou o školstve vo Vechci je list biskupovi zo 14. septembra 1788, kde sa píše o záväzku sedliakov a želiarov z Vechca a Čemerného o vydržiavaní učiteľa. Ročne mu sedliaci odovzdajú štvrtinu úrody ozimín a 12 grajciarov, želiari osminu ozimín a 6 grajciarov. Sedliaci z Vechca každý jeden voz dreva. Sedliaci z Čemerného každý časť sena a jednu nádobu kapusty.
V rozpočte rímskokatolíckej ľudovej školy vo Vechci na rok 1930/1931 sa spomína, že škola bola zriadená v roku 1820. No jedna z prvých písomne podložených zmienok o škole v obci Vechec je z roku 1846. Vtedy boli pripravené plány na jej realizáciu už v roku 1843, ešte z čias pôsobenia františkánskeho duchovného Philipa Urbana, OFM. Veľkú zásluhu na jej realizácii mal však až ThDr. Ján Mikó st. V rokoch 1846 – 1956 administrátor a neskoršie farár vo Vechci. Bol prvým diecéznym kňazom farnosti. Jeho bohaté skúsenosti zo školstvom mali veľký vplyv na jeho realizácii aj v dedinke Vechec.
Zo zápisnice napísanej 24. apríla 1894 vranovským hlavným slúžnym Jurajom Fuzessérym sa dozvedáme o majetku patriacemu učiteľovi a jeho mzde vo Vechci. Učiteľské miesto bolo spojené s vykonávaním kantorského miesta. Kantorovi patrilo v tom čase: jeden dom z dreva, záhrada o rozlohe 210 árov, z ktorej reálny výnos bol 29 Frt., ale skutočný výnos 2 Frt. Tiež 4 ha pôdy, z toho: 1306 árov ornej pôdy a 778 árov pasienkov, tu je skutočný výnos 50 Frt. Párovú mzdu: 10 meríc raže, v hodnote 40 Frt. 10 meríc ovsa, v hodnote 20 Frt. Právo chovu a pasenia, v hodnote 15 Frt. Štólu v hodnote 30 Frt. Hotovosť vo výške 180 Frt. Spolu to činilo: 337 Frt. Z tejto zápisnice sa zistilo, že v tom čase v obci bol richtárom žid Mór Berkovits a učiteľ Imrich Ricsányi. Platnosť tejto zápisnice potvrdil Vincent Szkiba, duchovný, predseda školskej stolice.
Nie je možné zistiť, či budova terajšej starej školy, ktorá je v dezolátnom stave, je práve tou spomínanou školou z roku 1846. Kniha Katolícke Slovensko 833 – 1933 prináša o škole tieto údaje: miestna škola je rímskokatolícka, udržiavateľom školy je cirkevná obec, budova školy je stará (slovo stará dokazuje, že môže ísť o školu z rozmedzia rokov 1846-1956 z čias pôsobenia vdp. Jána Mika vo farnosti Vechec); má dve učebne, učia sa v nej chlapci aj dievčatá, vyučujúcim jazykom je slovenčina. V školskom roku 1918/19 v nej študovalo 95 žiakov a v školskom r. 1932/33 v nej študovalo 120 žiakov. Školský rozpočet na rok 1932 činil 15.761 Kč.
Pamätník Zemplínského kraja z roku 1904 uvádza počet študentstva v tom istom roku vo Vechci 92. Škola patrila pod sečovský obvod, ktorého hlavným vychovávateľom bol Koloman Hisem. V novej knihe o Vechci z roku 1998 sa o škole píše, že podľa dosiaľ dostupných písomných dokladov prvá písomná zmienka o škole v obci je z roku 1896, čo naše vyššie spomenuté údaje vyvracajú. Spomína sa tam aj jej poštátnenie 29. augusta 1945 a premenovanie na Štátnu ľudovú školu. Začiatkom osemdesiatich rokov 20. storočia sa začalo so stavbou novej školy a v starej škole bola zriadená kovoobrábacia dielňa.
Slovensko
