O iných významoch výrazu Zlo pozri Zlo (rozlišovacia stránka).

Zlo (z praslov. koreňa *zъlъ od ie. koreňa *ǵʰulo- s významom „krivý, pokrivený, odchyľujúci sa od správnej cesty“) je všetko škodlivé, ošklivé a záporné v živote, všetko, čo protirečí blahu, čo ho narúša alebo ničí, protiklad dobra, podľa chápania ktorého sa riadi aj chápanie zla. Zlo je to, čo škodí – najmä to, čo škodí druhým alebo druhému (vrátane mimoľudského). Na strane zla je viac automatizmu, ako na strane dobra, pretože zlo sa bude odohrávať aj vtedy, keď ruky zložíme do lona a nič nebudeme robiť. Zlo nepotrebuje našu pomoc, stačí si úplne samo. Preto robiť zlo je úplne zbytočná činnosť, doslova ničotná.

Názory na zlo

• Podľa A. Anzenbachera je zlo apriórny objekt praktického rozumu.
• Podľa Aristotela zlo korení v ľudskej vôli, niet metafyzického zla, v skutočnosti je len dobro.
• Podľa gnosticikov je zlo spôsobované demiurgom.
• Podľa islamu je zlo výtvor boží, svedčiaci o všemohúcnosti Boha.
• Jan Amos Komenský: Nekonečne väčší je počet zlých ako dobrých.
• Podľa kresťanstva zlo vyplýva zo slobodnej vôle, atribút spravodlivosti Boha sa zachováva.
• Podľa G. W. Leibniza, zlo vyplýva z konečnosti vecí. Existuje trojaké zlo: fyzické zlo, metafyzické zlo, morálne zlo.
• Podľa B. de Mandevilla je v podmienkach sociálnej nerovnosti zlo nielen nevyhnutné, ale aj užitočné.
• Podľa F. Nietzscheho je zlo všetko, čo vyplýva zo slabosti.
• Z pohľadu religionistiky je zlo niečo reálne, nielen 'privatio boni'. Človek zlo poznáva z konkrétnej skúsenosti, nielen z dogmatického postulátu. Vo svojom mimickom myslení ho spája krátkym spojením s inými empirickými protikladmi: svetlo a tma, muž a žena, nebo a zem, slnko a mesiac a i. Sily, ktoré ohrozujú a škodia alebo zvádzajú k zlému, si človek predstavuje ako subjekty. Sú to démoni.
• Milan Rúfus: Za dobro sa musí bojovať, zatiaľ čo zlo sa deje samospádom.
• Podľa H. Schmidta je zlo protiklad dobra, niečo, čo sa pociťuje ako prekážajúce životu alebo ho ničiace, to, čo vyvoláva disharmóniu.
• M. Scott Peck: Zlo je celkom extrémna forma lenivosti. Skutočne zlí ľudia nie sú iba pasívni, ale aktívne sa bránia akémukoľvek ústretovému pohybu. Na obranu svojej lenivosti – nezdravej časti svojho ega – sú ochotní urobiť čokoľvek. Namiesto toho, aby druhému pomohli, radšej ich vo svojom záujme zničia. Ak nemajú inú možnosť, ako sa vyhnúť bolesti spojenej s vlastným duchovným rastom, sú ochotní aj zabíjať. Pokúšajú sa všetkými prostriedkami zlomiť a rozdrviť duševné zdravie ľudí zo svojho okolia, pretože aj to ohrozuje integritu ich chorého 'ja'. Zlo je používanie politickej moci, t. j. vnucovanie vlastnej vôle ostatným pomocou otvoreného alebo skrytého nátlaku – s cieľom vyhnúť sa ústretovému kroku, vyhnúť sa podpore duchovného rastu. Obyčajná lenivosť je neláska; zlo je antiláska.
• Sokrates: Zlo je dôsledok neznalosti toho, čo je dobré. Nikto dobrovoľne nekoná zlo.
• Synkriticizmus: Zlo je to, čo škodí (najmä druhým). Na strane zla je viac automatizmu, než na strane dobra. K zlu dôjde aj bez pričinenia človeka, alebo proti jeho vôli, zatiaľ čo k dobru bez pričinenia človeka nemusí dôjsť, alebo môže dôjsť s menšou pravdepodobnosťou než k zlu.
• Teodícea: Zlo neexistuje alebo je to skúška, ktorú zosiela na človeka boh.

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Zlo
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlo

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.