Zosuv neďaleko mesta Cusco v Peru, 15. marec 2018.

Zosuv svahu alebo zosun svahu je relatívne rýchla svahová deformácia spôsobená gravitáciou, pri ktorej dochádza k pohybu horninového pokryvu po šmykových plochách. Pod termínom zosuv sa tiež rozumie geomorfologický tvar vytvorený týmto procesom.

Klasifikácia zosuvov

Pomenovanie jednotlivých častí zosuvu

Zosuvy môžeme klasifikovať podľa niekoľkých hľadísk[1]:

  • podľa šmykovej plochy
  1. rotačné
  2. planárne
  3. kombinované
  1. plošné
  2. prúdové
  3. frontálne

Procesy vplývajúce na vznik zosuvov

Rôzne typy zosuvov (USGS). A: rotačný zosuv, B: translačný zosuv, C: blokový zosuv, D: opadávanie, E: skalné rútenie, F: úlomkotok, G: suťotok, H: prúdový zosuv, I: plazenie sute, J: blokový posun.

Príčinou všetkých svahových pohybov je gravitácia. Podmienkou ich vzniku je prevaha aktívnych síl, ktoré majú rovnaký smer ako gravitačná sila, nad pasívnymi silami, ktoré pôsobia proti zmyslu pohybu zosuvu. Najdôležitejšou pasívnou silou je súdržnosť zeminy. Vznik zosuvov je viazaný na prostredie s vhodnými podmienkami. Medzi najdôležitejšie procesy a javy, ktoré sa na vzniku zosuvov podieľajú patrí:

Výskyt zosuvov

Žiadny svah nie je z dlhodobého hľadiska stabilný. Keďže zosuv svahu nemusí prebiehať jednorazovo, ale môže sa aj etapovite obnovovať, je režim svahov často cyklický.

Na Slovensku bolo do začiatku roka 2010 zaznamenaných 19 104 zosuvov a 2000 iných svahových deformácií. Dovedna ohrozujú 5,25 % územia krajiny, 98,8 km diaľnic a ciest I. triedy, 571 km ciest II. a III. triedy, 62 km železníc, 11 km nadzemných vedení, 3,5 km ropovodov, 101 km plynovodov, 291 km vodovodov a takmer 30 000 pozemných stavieb[2]. Na Slovensku sú zosuvy veľmi časté vo flyšových a vulkanických oblastiach. Zosuvy tiež často postihujú oblasti nespevnených alebo len slabo spevnených usadených hornín, kde sa často striedajú vrstvy s odlišným fyzikálno-mechanickými vlastnosťami. Medzi najväčšie zosuvy na Slovensku patrí handlovský zosun v rokoch 1960 až 1961, ale aj zosuvy pri Riečici a Ľubietovej. V lete 2010 po povodniach postihol silný zosuv obec Nižná Myšľa.[3]

Následky

Odlučná hrana a teleso zosuvu do priehrady Vajont v severnom Taliansku

V ľuďmi obývaných oblastiach majú zosuvy veľmi negatívne, až tragické následky. Poškodzujú a ničia hospodársky majetok, cestné komunikácie, znehodnocujú poľnohospodársku pôdu, poškodzujú lesy a menia hydrologické pomery postihnutej oblasti.

Medzi svetovo najznámejšie zosuvy patrí zosuv do priehrady Vajont, ktorý sa odohral 9. októbra 1963 o 22:39 miestneho času. Počas asi 45 sekúnd sa blokový skalný prúd o objeme približne 260 miliónov kubických metrov zrútil do priehrady, kde spôsobil preliatie vyše 200 m vysokej vlny do nižších častí doliny. Vlna zasiahla priľahlé obce Longarone, Pirago, Rivalta, Villanova a Faè, zahynulo vyše 2000 ľudí[4].

Len v USA si zosuvy vyžiadajú ročne v priemere asi 25 obetí a spôsobia škody v hodnote 1-2 miliardy dolárov[5].

Referencie

  1. ↑ Nemčok, A., Pašek, J., Rybář, J., 1974, Dělení svahových pohybů. 1974: Dělení svahových pohybů. Sborník Geol. věd, 11, s. 77-97
  2. ↑ Jánová, V.; Liščák, P.. Slovensko 2010: Rok havarijných zosuvov. Enviromagazín 1/2011, s. 20-21 [online]. sazp.sk, 2011, [cit. 2011-10-02]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  3. ↑ Petro, L., Jánová, V., Žilka, A., Ondrejka, P., Liščák, P. a Balík, D. 2014: Catastrophic Landslide in Nižná MyšĬa Village (Eastern Slovakia). In: SASSA, Kyoji; CANUTI, Paolo; YIN, Yueping. Landslide Science for a Safer Geoenvironment (Volume 3: Targeted Landslides). [s.l.] : Springer International Publishing, 2014. 717 s. ISBN 978-3-319-04995-3.
  4. ↑ Alonso, E. E., Pinyol, N. M., Puzrin, A. M., 2010, Catastrophic Slide: Vaiont Landslide, Italy. in Geomechanics of Failures. Advanced Topics. 266 s.
  5. ↑ Landslide Hazards Program [online]. REV. 2010-05-03, [cit. 2010-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy

Portal Portál vied o Zemi
Kategória