Polohopis
Horská obec Donovaly sa nachádza severne od Banskej Bystrice v nadmorskej výške 960 metrov, na rozhraní pohorí Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Jednotlivé osady obce ležia tak na severných (liptovských), ako aj južných (horehronských) svahoch horského sedla, pričom hranica katastra, a teda i okresu Banská Bystrica, prechádza takmer k osade Korytnica. V južnej časti sedla pramení Starohorský potok, ktorého prítoky odvádzajú vodu do Hrona, severnú časť chotára odvodňujú prítoky Korytnice.
Obe najbližšie mestá – Banská Bystrica i Ružomberok – sú vzdialené približne 27 km a dostupné po ceste I/59. Východná časť chotára zasahuje do Národného parku Nízke Tatry a v tejto časti sa nachádza aj prírodná rezervácia Štrosy.
Miestne časti
Obec tvoria vlastné Donovaly a osady Bully, Sliačany, Hanesy, Mišúty, Mistríky a Polianka.[4] Donovaly sú významné centrum letnej i zimnej turistiky a nachádzajú sa tu štyri veľké lokality cestovného ruchu – Centrum I, Centrum II, Vrchbáň a Pod Magurou. Známe sú lyžiarske areály Záhradište a Nová hoľa, bežecké trate a množstvo značených chodníkov do okolitých pohorí. Od roku 1992 sa tu každoročne konajú preteky psích záprahov.
Lokalizácia osád
- Donovaly: centrum obce leží priamo v sedle a okolí cesty I/59; stoja tu ubytovacie i stravovacie zariadenia, v južnej časti lyžiarske vleky a lanovka, v západnej rozprávkové Habakuky
- Bully: ležia cca 1,5 km južne od centra obce, v tesnom susedstve osady Polianka, na južných svahoch vrchu Baník (1 056 m n. m.); spolu s Poliankou sú pomerne nedotknuté výstavbou turistických atrakcií
- Hanesy: rozkladajú sa popri ceste I/59 v smere do B. Bystrice, necelý 1 km západne od centra obce
- Mistríky: ležia v údolí zvažujúcom sa ku Korytnici, približne 1 km juhovýchodne od centra
- Mišúty: rozkladajú sa na južných svahoch Novej hole, severovýchodným smerom od centra, vzdialeného približne 1 km; v okolí osady sú vybudované vleky, lanovka na Novú hoľu, Fun aréna a viacero penziónov
- Polianka: leží v tesnom susedstve osady Bully, južne od osady Donovaly a je skôr chalupárskou osadou s množstvom tradičných obydlí
- Sliačany: sú najnižšie položenou osadou Donovál, ležia v údolí Starohorského potoka pod cestou I/59, približne 1,5 km západne od centra
Dejiny
História Donovál siaha do 17. storočia, keď tu začali vznikať osady, zamerané na výrobu dreveného uhlia. Postupne na ich základe bola v 18. storočí založená obec Donovaly, prvá písomná zmienka o ktorej pochádza z roku 1702. Prvý hotel sa na jej území začal stavať v roku 1936, prvý obchod bol postavený dedinčanmi už v roku 1922 (Jednota). Za posledných 10 rokov sa tu rozmohla výstavba apartmánových domov a hotelov.
Pri potláčaní SNP na Donovaly a Staré Hory ustupovala povstalecká armáda, ktorá tu zanechala väčšinu svojej ťažkej výzbroje. Pre vhodné prírodné podmienky sa Donovaly stali jedným z centier tzv. partizánskej republiky (neďaleko sa nachádza Nemcami vypálená obec Kalište). V 50. rokoch 20. storočia bola rozšírená cesta zo Starých Hôr a Korytnice, na ktorú sa presunula doprava z už nevyhovujúcej cesty cez sedlo Veľký Šturec a Liptovské Revúce. V súčasnosti ňou prechádza tranzitná trasa európskej cesty 77 z Budapešti do Krakova.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Turizmus
Donovaly sa nachádzajú v rovnomennom sedle na rozhraní Veľkej Fatry a Starohorských vrchov. Najvyšší vrchol nad nimi je Zvolen (1 402 m n. m.), vedľa sa nachádza Nová hoľa (1 370 m n. m.), kam vedie aj kabínková lanovka. Na svahoch Novej hole sa nachádza niekoľko zjazdoviek a lyžiarskych vlekov a juhovýchodné svahy sú obľúbenou lokalitou nadšencov závesného lietania. Niekoľko lyžiarskych svahov, vlekov a lanovka sa nachádza v stredisku Záhradište na severných svahoch vrchu Baník (1 056 m n. m.).
Turistické trasy
Ocenenia
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny (časť Bully).[7][8]
O horskom sedle pozri Donovaly (sedlo).
Slovensko
.JPG)
