Hronsek | |
obec | |
Zrekonštruovaný vodný hrad Hronsek
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Banská Bystrica |
Región | Podpoľanie |
Vodný tok | Hron |
Nadmorská výška | 312 m n. m. |
Súradnice | 48°39′32″S 19°09′14″V / 48,658889°S 19,153889°V |
Rozloha | 7,3 km² (730 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 655 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 89,73 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1250 |
Starosta | Miroslav Ostrihoň[3] (nezávislý) |
PSČ | 976 31 (pošta Vlkanová) |
ŠÚJ | 580236 |
EČV (do r. 2022) | BB, BC |
Tel. predvoľba | +421-48 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Záhumnie 26 976 31 Hronsek |
E-mailová adresa | obec@hronsek.sk |
Telefón | 048/4188 107 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Hronsek | |
Webová stránka: hronsek.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hronsek (maď. Garamszeg, nem. Granseck) je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice.
Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval, za zásluhy v boji proti Mongolom (Tatárom...), zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi. Ten na tomto území založil aj blízku obec Radvaň (dnes súčasť Banskej Bystrice). Táto darovacia listina je prvým písomným dokumentom o tejto oblasti (1250). Pravdepodobne sa tu usadil Radunov vnuk Gala, keďže starší názov obce bol Galowycz.
Najranejšia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.
Z tejto lokality pochádzala šľachtická rodina – Geczyovci, písali si šľachtický prídomok „de Garamszek“ (z Hronseku). Ďalšími majiteľmi veľkopanstva, ktorí vlastnili pozemky a okolité lesy, boli Rothovci z Kráľovej, grófi Telekyovci, Battikovci z Vlkanovej, baróni Schmiddegovci, Juraj Géczy, hlavný župan a Štefan Soós z Poltára. Dr. Aladár Déchy tu mal veľkostatok a mlyn. V roku 1828 mala obec 67 domov a 508 obyvateľov.
Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia. V roku 1576 bol tento Rothovsko-Telekyovský hrad prestavaný a opevnený. Goticko-renesančná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Za rákoczyovského stavovského povstania (1703 – 14) tu boli údajne razené mince. V kaštieli istý čas žil aj otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy.
V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v roku 2016 bola dokončená jeho 26 rokov trvajúca rekonštrukcia.[4][5]
Soosovsko-Géczyovský kaštieľ z r. 1775 je postavený v barokovom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys s kruhovými nárožnými baštami. Vonkajšia fasáda má bohato členenú rokokovú štukovú výzdobou. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby.
V zámockej záhrade je stará, vyše 200-ročná, lipa a mohutný dub. Lipa je 25 m vysoká, obvod kmeňa v metrovej výške je takmer 500 cm a patrí medzi unikátne exempláre. Na barokovom kaštieli je už vyše 70 rokov pravidelne obývané hniezdo bociana bieleho.[6]
Miestny evanjelický kostol je drevená halová stavba postavená podľa prísnych nariadení Šopronského snemu, teda na vopred vyhradenom pozemku mimo obec, z dreva, bez veže a dokončená počas jedného roka. Kostol stavali od roku 1725 do 1726, teda za jednu sezónu. Interiér kostola obsahuje hodnotný inventár.[7]