Hodejov
obec
Kaplnka sv. Anny
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Rimavská Sobota
Región	Gemer
Vodný tok	Gortva
Nadmorská výška	196 m n. m.
Súradnice	48°18′08″S 19°59′47″V / 48,3022°S 19,9964°V / 48.3022; 19.9964
Rozloha	17,25 km² (1 725 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 509 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	87,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1280
Starosta	Katarína Jakabová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	980 31
ŠÚJ	514837
EČV (do r. 2022)	RS
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa obecného úradu	Hodejov 141
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	0475683102
Fax	0475683102
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hodejov
Webová stránka: obechodejov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hodejov je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Polohopis

Hodejov sa nachádza v severnej časti Cerovej vrchoviny, na ľavom brehu riečky Gortva. Od okresného mesta Rimavská Sobota je vzdialená asi 20 km juhozápadným smerom. Kataster obce má rozlohu 1725 hektárov a jeho veľká časť spadá do chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.

Dejiny

Prvé osídlenie tohoto územia je archeológmi dokázané už v staršej dobe bronzovej. Písomne sa obec prvýkrát spomína pod názvom Genech v roku 1244. Vlastnili ju viaceré šľachtické rody, z ktorých najvýznamnejší boli Ilšvaiovci, Lórantfiovci, Petökovci, či Kubíniovci. V druhej polovici 13. storočia bol na vrchu nad obcou postavený hrad. V 15. storočí sa spomína v podobe Castrum Gedew. Odolával náporom Husitov aj Turkov, ktorí ho nakoniec, po viacerých pokusoch, v roku 1574 dobyli a spustošili. Dnes sa z neho zachovali len nepatrné zvyšky základov. Na hradnom vrchu stojí neveľká kaplnka sv. Anny. V 19. storočí v Hodejove fungoval parný mlyn a železité kúpele, využívané hlavne obyvateľmi Rimavskej Soboty. V rokoch 1846 až 1847 sa tu zdržiaval revolučný maďarský básnik Sándor Petőfi. V obci nájdete základnú školu, materskú školu, kultúrny dom aj dom smútku. Hodejov je východiskom zelenej turistickej trasy vedúcej na Steblovú skalu, vrch Ragáč a do Hajnáčky. Už tradične sa každý rok v obci organizujú poľovnícke slávnosti sv. Huberta.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Hodejovský hrad, lokalita zaniknutého hradu z obdobia pred rokom 1244. Úpravami prešiel v prvej polovici 16. storočia.^[4]

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1753. Kostol bol viackrát upravovaný, klasicisticky v roku 1826 a neskôr v rokoch 1893 a 1930. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu rokokové zariadenie ako kazateľnica z druhej polovice 18. storočia, organ z prvej polovice 18. storočia a lavice z polovice 18. storočia. Oltár s obrazom sv. Kataríny je z roku 1893.^[5] Fasády sú hladké s termálnymi oknami. Priečelie je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je členená kordónovou rímsou a pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Hrad Hodejov
• 
• 
  Kostol sv. Kataríny
• 
• 

• Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1901. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu oltár z doby jeho stavby.^[6] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šammbránami s bosážou. Veža je lemovaná opornými piliermi, členená kordónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s oblúčkovým vlysom a ihlancovou helmicou.

• Kaplnka sv. Anny, neogotická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1895. Obnovou prešla v roku 1938.^[7] Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránou. Korunná rímsa má vlys v tvare lomeného oblúka. Portál s lomeným oblúkom má pár nárožných vežíc. Veža nesená konzolami vyrastá zo štítového priečelia, dekorovaná je reliéfnym vencom s vročením a ukončená trojuholníkovými štítmi s fiálami a ihlancovou helmicou.

• Kúria Prónaiovcov, jednopodlažná dvojtraktová ranoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku 19. storočia.^[8] Pôvodnými vlastníkmi kúrie boli Kubíniovci, sobášom prešla na rod Prónaiovcov. V súčasnosti je objekt zdevastovaný a chátra. Fasáde dominuje stredný trojosový rizalit ukončený prelamovanou rímsou s motívom polkruhu a dnes už zničenou štukovou výzdobou s erbom. Fasády krídiel sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami, nad ktorými sú reliéfne festóny.^[9]

• Stojkovičov kaštieľ, jednopodlažná jednotraktová eklektická stavba na pôdoryse písmena L z roku 1865. Autorom kaštieľa je významný uhorský architekt Mikuláš Ybl. Kaštieľ si dal postaviť miestny zeman Rudolf Kubíni, poslanec uhorského snemu. Jeho neskorším vlastníkom bol Dr. Emil Stojkovič. Od roku 1899 tu sídlil notársky úrad a neskôr Miestny národný výbor. Dispozícia kaštieľa je orientovaná okolo centrálnej reprezentačnej miestnosti. V interiéri sa nachádzajú korýtkové klenby.^[10] Fasáde kaštieľa dominuje vyvýšený stredný rizalit s plytkou sedlovou strechou. V jeho štíte je umiestnené rozetové okno. Ostatné fasády sú bez členenia.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Kaplnka sv. Anny
• 
  Interér kaplnky
• 
  Stojkovičov kaštieľ

Osobnosti obce

Pôsobili tu

• Sándor Petőfi (* 1823 – † 1849), maďarský básnik slovenského pôvodu, jedna z najvýraznejších postáv Uhorskej revolúcie v roku 1848. V rokoch 1846 – 1847 bol hosťom Dr. Stojkoviča v jeho hodejovskom kaštieli.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodejov