Symbol rozcestia O iných významoch výrazu hubky pozri hubka.
Hubky
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Porifera
Grant in Todd, 1836
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hubky (staršie: huby[1][2][3]; zriedkavo alebo staršie: špongie[4][5]; staršie: morské huby[2][3]; lat. Porifera; staršie: Spongiata, Spongia [v širšom zmysle], Spongiae, Spongiaria) sú kmeň mnohobunkovcov, často sa presnejšie zaraďujú ako jediný kmeň hubkovcov (Parazoa).

Poznáme okolo 9 000 druhov hubiek , takmer všetky žijú v moriach. V strednej Európe žije len asi 6 druhov. Hubky sa donedávna rozdeľovali podľa chemického zloženia skleroblastov (na kremité, vápnité a rohovinové hubky), novšie systémy si všímajú aj iné faktory, napríklad ich priestorové usporiadanie.

Systematika

Súčasný systém:
kmeň hubky (Porifera, synonymá pozri vyššie):

Kremenice D/kremité hubky D (Silicea B/Silicispongia B) je v niektorých starších systémoch taxón zodpovedajúci taxónu kremenice A (spravidla vrátane bezkostroviek, bez Sclerospongiae a bez stromatopórov) okrem Cornacuspongia - porovnaj jeden z dole uvedených starších systémov.

Sphinctozoa je starší taxón, ktorý sa uvádzal buď ako samostatná trieda, alebo ako súčasť či sesterský taxón taxónu Calcarea, alebo ako súčasť taxónu Sclerospongiae. Z dnešného pohľadu je polyfyletický a je preto rozdelený na rôznych miestach v systéme hubiek, konkrétne je rozdelený do taxónov Hexactinellida, Demospongia a Calcarea.

Poznámky:

1. Znaky A, B ...sú tu použité ako pomocné označenie rôznych významov toho istého názvu.
2. Vo vyššie uvedenom systéme uvedené latinské názvy väčšinou mávajú variantné koncovky -a/-iae/-ea (napr. Demospongia = Demospongiae = Demospongea). Kvôli prehľadnosti je vždy uvedený len jeden z týchto tvarov.
3. Namiesto tvaru kremité hubky sa vyskytujú aj jazykové varianty kremičité hubky, kremenné hubky; staršie: huby kremenité, huby kremičité; namiesto tvaru kremenice sa vyskytuje jazykový variant kremnice. Namiesto tvaru rohovinové hubky sa vyskytuje aj jazykový variant rohovité hubky; staršie: huby rohové, huby rohovité. Namiesto tvaru vápnité hubky sa vyskytujú aj jazykové varianty vápenaté hubky, vápenné hubky, vápencové hubky; staršie: huby vápenaté; namiesto tvaru vápnice sa vyskytuje jazykový variant vápenice.
4. Slovenský názov kremenice/kremité hubky (a vyššie uvedené synonymá) sa pôvodne používal vo význame Silicea bez Cornacuspongia (kremenice D), potom vo význame Silicea vrátane Cornacuspongia (kremenice A). Potom istú dobu v literatúre prevažoval systém, v ktorom je taxón Silicea zrušený a namiesto neho sa uvádzajú taxóny Hexactinellida a Demospongia. Väčšina autorov v tomto zmenenom systéme preniesla tradičné domáce meno na spomínaný taxón Demospongia (kremenice C), menšina autorov (a prakticky všetci autori v Česku) ho však preniesla na spomínaný taxón Hexactinellida (kremenice B). Podobne sa domáci názov rohovinové hubky/spongínovce pôvodne používal na označenie taxónu Cornacuspongia (rohovinové hubky B) a po rozšírení sa systémov obsahujúcich Hexactenellida a Demospongia ho menšina autorov (a prakticky všetci autori v Česku) preniesla na taxón Demospongia (rohovinové hubky A), keďže ten zahŕňa bývalé Cornacuspongia.

Staršie systémy (spravidla do prvého desaťročia 21. storočia):
Hubky sa v starších systémoch (ako sčasti vidno aj z vyššie uvedených komentárov k triedam) delili často niektorým z týchto spôsobov (tento prehľad nie je vyčerpávajúci):
kmeň hubky (Porifera):

---
kmeň hubky (Porifera):

---
kmeň hubky v širšom zmysle (Porifera):

---
kmeň hubky (Porifera):

---
kmeň hubky (Porifera):

---
hubky (Porifera):

---
hubky (Porifera):

Ako už bolo uvedené vyššie, o starších systémoch veľmi zjednodušene možno povedať, že Cribricyatha, archeocyáty, stromatopóry (a prípadne chetetídy) vôbec nepatrili do hubiek, bezkostrovky sa v starších systémoch zaraďovali do kremeníc, taxón Heteractinida (prípadne vrátane Chancelloriida) a obyčajne aj taxón Sphinctozoa sa zaraďovali do vápnic, a taxón Sclerospongia do roku 1970 neexistoval. Toto všetko odzrkadľuje vyššie uvedený prehľad starších systémov.

Okrem toho treba poznamenať, že v niektorých systémoch okolo roku 2000 boli (a ojedinele dodnes sú) hubky parafyletický taxón; dnes sa spravidla považujú za monofyletický taxón.

Zdroje tejto kapitoly: [13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][7][6][36][37][38][39][8][40][41][42][43][44][45][46][47][48][49][50][51][52][53][54][55][56][57][58][59][60][61][62][63][64][65][66][67]

Anatómia

Hubky boli najprv zaraďované k rastlinám, až Grand roku 1836 dokázal, že sú to veľmi primitívne živočíchy. Ich telo je asymetrické, vakovité až rozliate, niekedy s náznakmi radiálnej symetrie (lúčovitá súmernosť). Je tvorené dvoma zárodočnými vrstvami – ektodermou a endodermou, no ich genéza je odlišná od ostatných živočíchov (Eumetazoa). V procese gastrulácie u hubiek dochádza ku gastrulárnej inverzii. V praxi sa to prejavuje tak, že z tej vrstvy buniek, z ktorej u Eumetazoa vzniká ektoderm, u hubiek vzniká endoderm a naopak. Priestor medzi týmito dvoma vrstvami vypĺňa rôsolovitá mezoglea, ktorá obsahuje pseudoskelet z ihlicovitých skleroblastov (spikúl); tieto sú inkrustované CaCO3 alebo kremičitanmi, alebo sú z organickej látky spongínu. Hubky nemajú žiadne orgány ani tkanivá, pozorujeme u nich len dve súvislejšie vrstvy buniek:

Rozmnožovanie a vývin

Hubky sú hermafrodity. Pohlavné bunky - gaméty vznikajú premenou amébocytov v mezoglei. Ku kopulácii dochádza voľne vo vode, zygota sa brázdi na blastulu s dvoma typmi buniek – je to larva amfiblastula, ktorá zakrátko prisadá na dno. Distálna časť z bičíkatých buniek sa vliačuje a diferencuje na vrstvu choanocytov v závislosti od anatomického typu hubky (askón, sykón alebo leukón).

Okrem toho sa rozmnožujú aj nepohlavne – pučaním. To môže byť vnútorné alebo vonkajšie pučanie. Vo vnútornom pučaním púčik vyrastá zvnútra, tvoria sa gemule, z ktorých sa po uvoľnení von cez oskulum vyvorí nová hubka. Vonkajšie pučanie vedie ku tvorbe kolónií. Deje sa to najmä u morských hubiek a za priaznivých podmienok. Sladkovodné hubky (čeľaď Spongillidae) vždy na jeseň zahynú. Prežívajú len v štádiu hibernačných púčikov – gemúl.

Fylogenéza

Hubky sú veľmi starobylou slepou vývojovou vetvou. Ich izolované postavenie v systéme potvrdzuje viac argumentov:

Tráviaca sústava

Potravu prijímajú cez ostie, zachytávajú potravu choánocytmi (u odvodených typov hubiek sú choanocyty veľmi malé a zabezpečujú len prúdenie vody). Trávenie prebieha v mezoglei pomocou amébovitých buniek pomocou fagocytózy. Trávenie hubiek je výlučne intracelulárne. Voda a zvyšky opúšťajú dutinu hubky hlavným otvorom (osculum), ktorý je obyčajne v hornej časti.

Ostatné sústavy

Iné projekty

Referencie

  1. FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií... 1941. S. 32
  2. a b špongia. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A/Z. 1979. S. 852
  3. a b RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875 S. 297
  4. špongia. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 1189
  5. ZIGMUNDÍK, Ján. Škola reči slovenskej (cvičenia mluvničné, pravopisné a slohové : v 500 úlohách). [s.l.] : Vlastným nákladom, 1881. 104 s. S. 72.
  6. a b Horacio H. Comacho (ed.) Los Invertebrados fósiles. 1a ed. Buenos Aires : Fundación de Historia Natural Félix de Azara: Universidad Maimónides, 2007. ISBN 978-987-22121-7-9. S. 147 a nasl.
  7. a b DZIK, J. LINNEUSZOWSKA KLASYFIKACJA ORGANIZMÓW [1]
  8. a b BLACKWELDER, Richard E.. Handbook of Animal Diversity. [s.l.] : CRC Press, 2019. 565 s. ISBN 978-1-351-08990-6.
  9. Receptaculida [online]. ucmp.berkeley.edu, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
  10. Receptaculida [online]. ucmp.berkeley.edu, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
  11. archeocyatídy. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. 108
  12. Pegel, T.V. & Egorova, L. & Shabanov, Yu & Korovnikov, I.V. & Luchinina, V. & Salikhova, A. & Sundukov, V. & Fedorov, A. & Zhuravlev, Andrey & Parkhaev, Pavel & Demidenko, Yuliya. (2016). Stratigraphy of oil and gas basins of Siberia. Cambrian of Siberian platform. Volume 2 - Paleontology. [2] S. 171
  13. WoRMS - World Register of Marine Species - Porifera [online]. marinespecies.org, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  14. LAUMER, Ch. E. et al. Revisiting metazoan phylogeny with genomic sampling of all phyla. Proc. R. Soc. B.2862019083120190831 http://doi.org/10.1098/rspb.2019.0831 (najmä Suplemental Material)
  15. Hooper, J.N.A. & van Soest, R.W.M. 2002. Systema Porifera. A Guide to the Classification of Sponges. Kluwer Academic Publishers, New York, Sep 2002: 2 vols. (Z toho najmä kapitola Class Demospongiae Sollas, 1885 [3] a kapitola “Sphinctozoa” or chambered sponges (polyphyletic) [4])
  16. Morrow C, Cárdenas P. Proposal for a revised classification of the Demospongiae (Porifera). Front Zool. 2015 Apr 1;12:7. doi: 10.1186/s12983-015-0099-8. PMID: 25901176; PMCID: PMC4404696.
  17. Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  18. GIRIBET, Gonzalo; EDGECOMBE, Gregory D.. The Invertebrate Tree of Life. [s.l.] : Princeton University Press, 2020. 608 s. ISBN 978-0-691-19706-7. S. 34 a nasl..
  19. NOSENKO, T. et al. Deep metazoan phylogeny: When different genes tell different stories. In: Molecular Phylogenetics and Evolution 67 (2013) 223–233 [5]
  20. Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  21. Brands, S.J. (ed.), 2022. Porifera. In: Systema Naturae 2000. The Taxonomicon, 4 Aug 2022. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [6]. Access date: 21/02/2023
  22. phylum PORIFERA [online]. faculty.msj.edu, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online. Archivované 2023-02-21 z originálu.
  23. Porifera: Systematics [online]. ucmp.berkeley.edu, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  24. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  25. Sphinctozoans [online]. ucmp.berkeley.edu, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  26. Gazave E.; Lapébie P.; Ereskovsky A.; Vacelet J.; Renard E.; Cárdenas P.; Borchiellini C. (2012). "No longer Demospongiae: Homoscleromorpha formal nomination as a fourth class of Porifera" (PDF). Hydrobiologia. 687: 3–10.
  27. HARTMAN, W. D. Porifera. In: Parker, S. P. (ed.), Synopsis and Classification of Living Organisms 1: S. 641-648
  28. ENAY, Raymond. Palaeontology of Invertebrates. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 287 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-76548-3. Kapitola 3.1.3.
  29. FLORKIN, Marcel. Chemical Zoology V2 (Porifera, Coelenterata, And Platyhelminthes). [s.l.] : Elsevier, 2012. 660 s. Dostupné online. ISBN 978-0-323-14375-2. S. 17-18.
  30. ZIEGLER, Bernhard. Spezielle Paläontologie (Protisten, Spongien und Coelenteraten, Mollusken). [s.l.] : E. Schweizerbart'sche Verlagsbuchhandlung, 1983. 409 s. ISBN 978-3-510-65036-1. S. 95.
  31. AT White. Porifera - 3 [online]. palaeos.com, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  32. ATW. Archaeocyatha - 2 [online]. palaeos.com, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  33. PORIFERA [online]. comenius.susqu.edu, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online. Archivované 2022-08-11 z originálu.
  34. Z250 - Animal Classification (textbook) [online]. biology.ualberta.ca, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  35. VALENTINE, James W.. On the Origin of Phyla. [s.l.] : University of Chicago Press, 2004. 614 s. ISBN 978-0-226-84548-7. S. 202.
  36. Supplement to AUTECOLOGY AND THE FILLING OF ECOSPACE: KEY METAZOAN RADIATIONS by RICHARD K. BAMBACH , ANDREW M. BUSH and DOUGLAS H. ERWIN Palaeontology, 2007, Vol. 50, Part 1, pp. 1-22 [7]
  37. W.J. Frazier; D.R. Schwimmer. Regional Stratigraphy of North America. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 744 s. ISBN 978-1-4613-1795-1. S. 653-654.
  38. SEPKOSKI, J. J. A Compendium of Fossil Marine Animal Families. 2nd edition. 1992.
  39. SEPKOSKI, J. J. Jr.. A compendium of fossil marine animal genera. Bulletins of American Paleontology 363:1-560. 2002
  40. ADL, S. M. et al. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. J. Eukaryot. Microbiol., 66: 4-119. 2019 [8]
  41. ERPENBECK, D. et al. The phylogeny of halichondrid demonsponges. In: Org Divers Evol (2012) 12:57–70 [9]
  42. Demospongiae; Sclerospongiae. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  43. ERWIN, D. H. et al. The Cambrian Conundrum: Early Divergence and Later Ecological Success in the Early History of Animals – Supporting Online Material – najmä Table S1 [10] Archivované 2023-03-15 na Wayback Machine
  44. LENDENFELD, R. v. On the systematic position and classification of Sponges. In: Proceedings of the Scientific Meetings of the Zoological Society of London. 1886. S. 558 a nasl. [11]
  45. CLAUS, C. Lehrbuch der Zoologie. 5. Aufl. 1891. S. 255 – 257 [12] (angl. preklad [13])
  46. Beilagen - Systematische Einteilung des Tierreichs. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 1029-1030,1033-1034.
  47. RAILLIET, Alcide Louis Joseph. Éléments de zoologie médicale et agricole. [s.l.] : Asselin et Houzeau, 1886. 1053 s. Dostupné online. S. 185-186.
  48. SENOWBARI-DARYAN, B. Sponges from the Upper Triassic (Norian–Rhaetian) Nayband Formation, Northeast Iran. In: Jahrbuch der Geologischen Bundesanstalt. Band 151 Heft 3+4 2011. S. 355-374 [14]
  49. Žuravleva, I. T., Mjagkova, E. I. Nižšije mnogokletočnyje fanerozoa. Moskva: Nauka. 1987 S. 100 a nasl.
  50. KLIMENKO, J. V. Istorija biostratigrafičeskich issledovanij mel-paleogenovych radioľarij u gubok v Ukraine. 9Collection of Scientific Works of the Institute of Geological Sciences of the NAS of Ukraine 2009 [15] S. 193
  51. BENHAM, S. Phylum Archeocyathida, Sponges: Phylum Porifera [16] Archivované 2023-03-15 na Wayback Machine
  52. SAMUEL, Ondrej. Geologický slovník - zoopaleontológia. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2000. 527 s. ISBN 80-88974-24-0. S. 10.
  53. A.S. Andrejeva-Grigorovič, N. Hudáčková a L. Ožvoldová. Systematická paleontológia bezstavovcov 1. cca 2006. S. 33 a nasl. [17]
  54. Kmen Porifera - houbovci [online]. cbg.zcu.cz, [cit. 2023-02-21]. Dostupné online.
  55. BREHM, A. Život zvierat 1. Bratislava: Obzor. 1975. S. 37-45
  56. PATURI, Felix R.; STRAUCH, Friedrich; HERHOLZ, Michael. Kronika Zeme. 2. vyd. Bratislava : Fortuna Print, c1996. 576 s. ISBN 80-7153-114-6. S. 59,76, 81,150,548,550,553.
  57. FERIANC, O. Slovenské mená zoologického systému. In: Kultúra slova 5 1978. S. 169 [18]
  58. Z našej prírody. Bratislava. Príroda. 1980. S. 21
  59. KRATOCHVÍL, J., BARTOŠ, E. Soustava a jména živočichů. 1954. S. 104-106
  60. FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií ... 1941. S. 32-35
  61. houby. In: Náučný slovník zemědělský 2 e-j. 1968. S. 603-604
  62. DANĚK, G. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 30-32
  63. HENDRYCH, V. Lesnícka zoológia. 1962. S. 76
  64. Hubky – Porifera (2. slide) [19]
  65. Konečne začíname s Polycytozoami [20] sl. 7
  66. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965. S. 18
  67. Myxospongiae. In: Ottův slovník naučný. Sedmnáctý díl. Praha : J. Otto, 1901. S. 952

Zdroj