Korupcia (z latinského corrumpere = skaziť) môže byť:
Index korupcie v spoločnosti v krajinách sveta.Bývalým Malajzijský premiér Najib Razak, dieťa na plagáte korupcie[1]
v užšom zmysle: aktívne aj pasívne podplácanie (v slovenskom Trestnom zákone má časť o aktívnom a pasívnom podplácaní neformálny nadpis Korupcia)
v širšom zmysle:
podplácanie (aktívne aj pasívne) alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu (neoprávnených výhod) aj bez (priameho) úplatku, spravidla osobou zastávajúcou nejakú (úradnú, mocenskú) funkciu
Korupcia narúša prístup k verejným službám a vedie k nezákonnému obohacovaniu osôb, čo vyvoláva napätie v spoločenskej štruktúre.
Korupcia vedie ku všeobecnej strate dôvery vo verejné inštitúcie. Vedie k narastaniu pocitu bezvládia a ľahostajnosti, ktoré ohrozujú základy demokracie.
Korupcia podkopáva presadzovanie práva a vytvára priestor pre rozvoj organizovaného zločinu.
Ekonomické dôsledky korupcie
Korupcia vedie k mrhaniu prostriedkov určených na verejné služby alebo práce (napr. prostredníctvom projektov pre infraštruktúru, ktoré ponúkajú veľa možností pre korupciu).
Zneisťuje investorov a spôsobuje, že predovšetkým dlhodobé investície sú presmerované niekam inde.
Narúša súťaženie, bráni transparentnosti, a tak vedie k neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov (napr. obchodníci sa neorientujú na rozvoj ponuky najlepšie a najprimeranejšie ohodnotených produktov, ale radšej na rozvoj a udržanie použiteľných politických kontaktov).
Likviduje zdravú ekonomiku, pretože nevyhráva subjekt, ktorý je ekonomicky najzdatnejší, ale subjekt, ktorý síce neponúka najkvalitnejšie služby a produkty, ale na svoje aktivity zneužíva korupciu. Dochádza tak k deformácii trhového mechanizmu.
Predražuje služby, ktoré verejná správa poskytuje občanom. Dôsledkom toho občania platia vyššie dane, resp. za ich dane im štát a verejné inštitúcie poskytujú služby v menšom rozsahu, či nižšej kvalite.
Dopad korupcie na obchod
Slovenská spoločnosť, ktorá podpláca zahraničného verejného činiteľa, sa dopúšťa skutku, ktorý je trestný aj podľa slovenského práva. Niektoré vlády a medzinárodné organizácie ako aj Svetová banka zverejňujú zoznam spoločností, ktoré sa podieľali na korupcii. Tieto spoločnosti môžu byť vylúčené z verejných služieb a medzinárodných projektov.
Ak sa stane všeobecne známy, že spoločnosť sa podieľala na korupčnom správaní, dobré meno spoločnosti môže korupcia vážne poškodiť v očiach obchodných partnerov a verejnosti. Mnohoročné úsilie a vybudovanie dobrého mena môže zničiť jediný korupčný škandál.
Spoločnosť, ktorá podpláca iných, podnecuje korupciu vo svojom vlastnom okruhu. Osoby, ktoré podplácajú verejných činiteľov v mene spoločnosti, môžu byť samé v pokušení zneužiť informácie, peniaze, vplyv pre svoje potreby a nechať sa podplatiť.
Boj proti korupcii
Boj proti korupcii spočíva v represii a v predchádzaní korupcie. Slovensko sa k boju proti korupcii zaviazalo ratifikáciou viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov. Ich presné znenie je uverejnené v Zbierke zákonov.
Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (Paríž, 1997) (318/1999 Z. z.)
Revidované odporúčanie Rady OECD (1997)
Trestnoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (375/2002 Z. z.)
Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii (Štrasburg, 2003) (345/2005 Z. z.)
Občianskoprávny dohovor o korupcii (Štrasburg, 1999) (370/2003 Z. z.)
Dohovor OSN proti korupcii (New York, 2003) (434/2006 Z. z.)
Dohovor o boji proti korupcii týkajúcej sa činiteľov Európskych spoločenstiev alebo činiteľov členských štátov Európskej únie (Brusel, 1997) (42/2006 Z. z.)
Protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Brusel, 1996) (704/2004 Z. z.)
Rámcové rozhodnutie rady o boji proti korupcii v súkromnom sektore (568/ SVZ)
