Ar 96 | |
![]() Arado Ar 96 v múzeu | |
Typ | cvičné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Arado flugzeugwerke |
Konštruktér | Walther Blume |
Prvý let | 1938 |
Zavedený | 1939 |
Charakter | vyradený |
Hlavný používateľ | Luftwaffe Česko-slovenské vojenské letectvo Letectvo Maďarskej kráľovskej armády Francúzske vzdušné sily |
Výroba | 1939 - 1949 |
Vyrobených | 3500~ |
Varianty | Letov C-2B |
Arado Ar 96 bolo dolnoplošné, dvojmiestne celokovové štandardné cvičné lietadlo Luftwaffe počas druhej svetovej vojny. Prvýkrát vzlietlo v roku 1938. Malo za úlohu vyplniť medzeru medzi cvičnými dvojplošníkmi a pokročilými jednoplošnými stíhačkami, ktoré sa práve dostávali do služby, konkrétne Messerschmitt Bf 109.
Arado Ar 96 navrhol Walther Blume s použitím mnohých ľahkých kovov. Inštruktor a žiak sedeli v tandeme, v dlhej presklenej kabíne. Prvý prototyp V1 mal podvozok, ktorý sa zasúval od seba, takže medzera medzi kolesami bola veľmi malá. Preto mali všetky sériové stroje podvozok zaťahovaný k sebe. Prototyp V1 bol poháňaný motorom Argus As 10C.
Prototyp V1 prešiel skúškami v Rechline, počas roku 1937. Tam sa taktiež testovali aj prototypy V3 a V4, a to v roku 1938, zatiaľ čo V6 tam zostal až do septembra 1940. Malá séria verzie A-0 bola vyrobená počas roku 1939, no ich výkon bol považovaný za nedostatočný. Hlavnou sériovou verziou bola séria B, ktorá mala silnejší motor Argus As 410A-1, s dlhším trupom, ktorý umožňoval niesť väčšiu zásobu paliva.
Spolu bolo vyrobených okolo 3500 kusov, no len veľmi málo z nich v továrni Arado. Najväčšia časť produkcie vyšla z továrne Junkersu. Výroba bola tiež zavedená v továrniach Letov a Avia vo vtedajšom protektoráte Čechy a Morava.Keď bolo Arado Ar 96 zaradené do služieb Luftwaffe, ďaleko predbehlo svoju dobu.
Arado Ar 96B sa používalo v leteckých školách a taktiež v trinástich cvičných stíhacích letkách. 110 slúžilo v Letectve Maďarskej kráľovskej armády a štyri na Slovensku. Vylepšená verzia Ar 96B bola vyrábaná od r. 1940, mala maximálnu rýchlosť 330 km/hod, dolet takmer 1000 km a praktický dostup 7 200 m. Výzbroj tejto verzie tvoril jeden pevný dopredu strieľajúci guľomet MG 17 a malý počet týchto lietadiel niesol aj ľahké bomby na výcvik pilotov v strmhlavom bombardovaní.
Boli plánované viaceré modifikované verzie, napríklad Ar 296 alebo Ar 396, ktoré malo byť vyrobené z menej deficitných surovín, no do služieb Luftwaffe sa už nedostala. Neskôr bola vyrábaná vo Francúzsku pod názvom SIPA SS.11. Ďalším vývojom vznikli SIPA 111, ktorá niesla aj výzbroj a SIPA S-12 ktorá bola celokovovej konštrukcie. Do konca roku 1958 bolo vyrobených 58 kusov. Verzia S.11 bola s istým úspechom nasadená v Alžírsku, s výzbrojou neriadených rakiet, guľometov a ľahkých bômb.
Arado Ar 96 vyrábané v Československu počas okupácie a aj po nej, pod názvom Avia C-2, patrili v povojnovom období k najpoužívanejším v československom letectve. Úplne vyhovovali pre pokračovací a bojový výcvik mladých pilotov v leteckom učilišti a LVA a taktiež na udržiavanie techniky pilotáže a bojovej pripravenosti stíhacích pilotov z vojny. Slúžili k ostrým streľbám na vzdušné aj pozemné ciele, nízke lety, nácviku bombardovania, prieskumu, k fotografovaniu pevnou aj ručnou kamerou a v neposlednom rade pre nácvik lietania v noci a mrakoch. Pre svoje dobré letové vlastnosti boli používané bezpečnostným letectvom k zostreľovaniu balónov s propagandistickými letákmi, ktoré ohrozovali leteckú dopravu.
Stroje C-2 slúžili v leteckom učilišti až do 12. decembra 1955, keď boli po záverečnom preskúšaní žiakov vyradené a začiatkom roka sa začalo s preškoľovaním učiteľov na nový typ Jakovlev Jak–11. Posledný C-2 lietal vo VZLÚ Letňany ešte v roku 1958. Okrem iného sa používal na vlečenie vetroňov a zisťovaniu ich maximálnej rýchlosti.