Fieseler Fi 156 Storch („Bocian“) bolo nemecké ľahké prieskumné a spojovacie lietadlo, navrhnuté pred druhou svetovou vojnou a intenzívne používané Luftwaffe počas vojny.
Vznik a vývoj
V lete 1935 sa Gerhard Fieseler, šéfkonštruktér Reinhold Mewes a technický riaditeľ Erich Bachem zaoberali návrhom lietadla s vlastnosťami STOL (krátky vzlet a pristátie). Toto lietadlo malo plniť mnoho úloh v civilnom ako aj vojenskom sektore, pre vtedy nedávno znovuzrodenú Luftwaffe. Išlo o trojmiestny hornoplošný stroj, poháňaný motorom Argus s výkonom 179 kW. Charakteristickou črtou tohto lietadla bol aj jeho podvozok, mimoriadne vhodný na pristávanie pri prudkom klesaní a z veľkých uhlov.
Bol skonštruovaný ako konkurent Messerschmittu Bf 163, Siebelu Si-201 a autogyra Focke-Wulf Fw 186 (založeného na Ciervovej technológii). Po postavení prvých troch prototypov bol vyrobený Fi 156 V4 určený na zimné skúšky, nasledovaný predsériovým Fi 156 V5 a začiatkom roka 1937 bolo postavených 10 ks Fi 156A-0, určených na skúšobné testy. Jeden z týchto strojov bol verejne prezentovaný po prvýkrát na medzinárodnom leteckom stretnutí v júli 1937 v Zürichu, pričom v tom čase bola viacúčelová verzia Fi 156A-1 v sériovej výrobe. Fi 156 Storch opakovane predviedol vzlietnutia s plným zaťažením po rozbehu nie viac než 45 m a plnú ovládateľnosť pri rozsahu rýchlostí od 51 km/h do 174 km/h. Skúšobná prevádzka potvrdila, že nemecké ozbrojené sily získali lietadlo, s ktorým možno vzlietnuť a pristáť aj za veľmi zložitých podmienok a počas druhej svetovej vojny bolo Fi 156 možné nájsť takmer všade, kde nemecké jednotky operovali. Celková výroba dosiahla 2 549 strojov.
Detail na prednú časť stroja Fi 156 vo fínskych službách.
V porovnaní so svojim americkým konkurentom Piperom L-4 Grasshoper, mal Fi 156 oveľa výkonnejší motor – 179 kW oproti 48 kW u Piperu L-4. Porovnateľný britský stroj, Westland Lysander, nedosahoval ani zďaleka vynikajúcich vzletových a pristávacích vlastností Fi 156, a to aj napriek motoru s výkonom 746 kW. Jeho úspech dokazuje aj vplyv na konštrukcie zahraničných ekvivalentov, ako napr.: Ryan YO-51 Dragonfly, Vultee L-1 Vigilant alebo Bellanca O-50.
Skúšobné lety proti stíhačkám ukázali, že pri rýchlosti 55 km/h to bol veľmi ťažký cieľ. Jeden Fi 156A-0 bol skúšaný s 50 kg bombami SC-50, pričom zameriavacie body mal nakreslené na oknách z plexiskla, ďalší zasa prešiel úspešnými skúškami proti ponorke s použitím 135 kg hlbinnej nálože. Menej nezvyčajné boli verzie na zhadzovanie zásob a s inštalovanými dymovnicami.
Operačné nasadenie
Toto lietadlo sa zúčastnilo mnohých dôležitých operácií. Jednou z najznámejších je misia z 12. septembra 1943. Vtedy Hitler nariadil SS Haupsturmführerovi Ottovi Skorzenymu aby zo zajatia vyslobodil talianskeho fašistického diktátora Benita Mussoliniho. Ten sa nachádzal v nedostupnom horskom hoteli Gran Sasso, kde sa dalo dostať jedine lanovkou. Otto Skorzeny pristál s Fi-156 na zadnej terase hotela, naložil Mussoliniho a odletel.
Technické špecifikácie (Fi 156 C-2)
Posádka: 2
Dĺžka: 9,9 m (32 ft 6 in)
Rozpätie: 14,25 m (46 ft 9 in)
Výška: 3,05 m (10 ft 0 in)
Plocha: 26,0 m² (280 ft²)
Prázdna váha: 930 kg (1 900 lb)
Vzletová hmotnosť: 1 325 kg (2924 lb)
Pohonná jednotka: 1x vzduchom chladený osemvalcový motor Argus As 10 C-3 s výkonom 179 kW (240 hp)
.jpg)
.jpg)
