| Židia a judaizmus |
   |
| Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Etnické skupiny a jazyky
Populácia (vývoj)
Filozofia a etika
Náboženské texty
Tradície a zvyky
Významné postavy
Náboženské inštitúcie
Židovská liturgia
Blízke témy
|
Haskala (hebr. השכלה) alebo židovské osvietenstvo je ideologický smer rozšírený medzi židovskými obyvateľmi Európy v 18. a 19. storočí. Cieľom bolo pretvorenie židovského kultúrneho a náboženského života v duchu moderných ideí, integrácie do európskej spoločnosti a vzrast miery sekulárneho vzdelania, výuky hebrejčiny a židovskej histórie. Predstaviteľ sa označuje slovom maskil.
Osvietení Židia sa nazývali maskilim (plurál).[1] Za hlavného predstaviteľa haskaly je považovaný Moses Mendelssohn (1729–1786)[2], pruský Žid žijúci v Berlíne a autor mnohých závažných filozofických prací. Medzi hlásateľov tejto myšlienky sa radili predovšetkým emancipované židovské vrstvy. V oblasti, kde dominovala nemčina, patrili osvietenci k odporcom jazyka jidiš a požadovali výuku v nemčine a v hebrejčine. Vo východnejšie položených oblastiach (Poľsko, Rusko) však bola situácia iná.
Za kľúčový prvok haskaly bolo osvietencami považované školstvo a vzdelanie. Kládli dôraz na vznik nových židovských škôl v strednej Európe s výukou v nemčine a v osvieteneckom duchu. Vo vzťahu k náboženstvu bol zachovávaný umiernený postoj (tzn. uznanie základných náboženských hodnôt), ale vo výklade preferovania rozumového prístupu a moderných vedeckých poznatkov.
Židovský verejná debata sa presunula zo synagóg, z náboženských škôl, rabínskych odpovedí, kníh o etike či kázňach do periodík, literárnych klubov, komunity intelektuálov či do súkromných domovov.[3]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haskala na českej Wikipédii.