Cigla | |
obec | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Svidník |
Región | Šariš |
Nadmorská výška | 377 m n. m. |
Súradnice | 49°21′32″S 21°23′48″V / 49,3589°S 21,3967°V |
Rozloha | 4,87 km² (487 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 77 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 15,81 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1427 |
Starosta | Ján Bodrucký[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 086 37 (pošta Šarišské Čierne) |
ŠÚJ | 527220 |
EČV (do r. 2022) | SK |
Tel. predvoľba | +421-54 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Cigla | |
Webová stránka: cigla.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Cigla (maď. Czigla, do roku 1927 Cigľa) je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Obec bola založená na dedičnom nájme pôdy. Prvé písomné zmienky o obci sú z roku 1427 ako Cekla, neskôr ako Czygla (1492). V roku 1427 mala Cigla 44 port (brán – v stredoveku, kedysi daňový základ na výpočet dane, daňová jednotka).
Bola súčasťou panstva Makovica, v 16. storočí obcou disponovali Serediovci, v 19. storočí obec ovládali Batekovci.
V 15. storočí po agresívnych vpádoch poľských vojsk a v roku 1711 útekom poddaných obec bola vyľudnená.
V roku 1787 mala obec 40 domov a 229 obyvateľov, v roku 1828 bol zaznamenaná vzostup, mala 43 domov a 322 obyvateľov.
Dedinčania spravidla pracovali v poľnohospodárstve a v lesoch. V priebehu 1. svetovej vojny v roku 1914/5 bola značná časť obce vypálená. V rokoch 1921 – 1930 bola postavená píla, v rokoch 1912 – 26 mlyn, v rokoch 1925 – 30 stupy (primitívne strojové zariadenie skladajúce sa z viacerých veľkých stúp, používané na drvenie tvrdých hmôt (rudy, kameňa, kôry, semena) alebo na ubíjanie vlny pri domácej výrobe hrubého súkna). Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch východného Slovenska.[4]
V červenom štíte pod zlatou, z horného okraja štítu vyrastajúcou dvojradovou šindľovou strechou dvaja striebroodetí muži, pravý obrátený, kladúci na vysoký zlatý stôl zlatú tehlu, ľavý sklonený, naberajúci zlatú hlinu zo zlatej, z ľavého dolného okraja štítu vyrastajúcej kopy.
Terajší erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva 30. novembra 2004, č. OZ – 2/2004 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou C – 122/2005.
Zamestnanecky a hovoriaci motív upozorňujúci na ručnú výrobu tehál v obci podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Autormi erbu sú Peter Kónya a Leon Sokolovský.
Vlajka obce pozostáva z šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/8), žltej (1/8), bielej (1/8), červenej (2/8), žltej (1/8) a bielej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská:
Bilas; Bodrucký; Čema; Dzubaj; Ferenc; Hudák; Jačanin; Kľoc; Kučeravý; Lastivka; Leško; Kľoc; Ovšanik; Pavlík; Petranin; Petruš; Polak; Poľak; Regrút; Sidorová; Šepitka; Škorčík; Štefančík; Tkač; Tkáč; Vaškanin;
Vývin názvu obce