Hunkovce
obec
Chrám Ochrany Presvätej bohorodičky
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Nadmorská výška	294 m n. m.
Súradnice	49°21′39″S 21°39′07″V / 49,3608°S 21,6519°V / 49.3608; 21.6519
Rozloha	6,96 km² (696 ha) [1]
Obyvateľstvo	311 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	44,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1548
Starosta	Mikuláš Horvát[3] (HLAS-SD)
PSČ	090 03 (pošta Ladomirová)
ŠÚJ	527327
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hunkovce
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hunkovce sú obec na Slovensku v okrese Svidník.

Symboly obce

Erb

Erbom obce je zamestnanecký motív pripomínajúci roľnícko-dobytkársku orientáciu obyvateľov obce a ich gréckokatolícku vieru. V červenom štíte je zlaté dvojité jarmo, prevýšené strieborným trojitým krížom. Autormi erbu sú Leon Sokolovský a Sergej Pančák. Erb bol prijatý na obecnom zasadnutí 28. januára 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod poradovým číslom H -168/2004.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe červená, biela, červená, žltá a červená. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Názov

Vývin názvu obce

• 1773 – Hunkocz, Hunkócz
• 1786 - Hunkocz
• 1808 - Hunkócz, Hunkowce
• 1863–1902 - Hunkóc
• 1907–1913 - Felsőhunkóc
• 1920 - Honkovce
• od 1927 - Hunkovce

Dejiny

V písomnostiach makovického domínia sa po prvý raz spomínajú v roku 1599.

Druhá svetová vojna

V polovici novembra 1944 sa v chotári obce na niekoľko dní stabilizovala frontová línia. Celé okolie Hunkoviec bolo zamínované a dominujúce výšiny nad obcou - Kobyliakov vrch (kóta 481) a chrbát Zapíla (kóta 471) - premenili fašisti na silne opevnený obranný systém z ktorého ovládli hlavnú cestu a celé okolie. V blízkom tyle mal nepriateľ sústredené početné zálohy vojska a bojovú techniku, predovšetkým tanky a delostrelectvo.

Počas bojovej činnosti bola väčšina obce zničená. V okolí sa dodnes nachádzajú zvyšky okopov, krytov, zemľaniek a jamy po výbuchoch granátov a bômb.

V obci v 90. rokoch 20. storočia žili rodiny s týmto priezviskom:

• Barna, Bľadišin, Brenišin, Bružina
• Cunder, Capko
• Červeňák, Čonka, Čvir
• Derco, Ducár, Džugan
• Fečo, Fedorko, Ferenc, Franko
• Gula
• Haluška, Hribik, Hrinko, Horvat, Humenik
• Chudík
• Ivančo
• Karala, Kostursky, Kováč, Koudelka
• Laca, Lipinský
• Mačuga, Maguľak, Mihališin, Mikeš, Mucha
• Nastišin
• Oberst, Omaska
• Rajčok, Rodák
• Sčambora, Sičák, Sidor, Sejkanič, Sokol, Sopoliga
• Sučko, Štefanisko, Slobodník
• Vachna, Vaňko, Venglár, Vengľár
• Venglaš, Vavriniak
• Zelizňák, Zribko
• Želizňák, Žižák

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky chrám Ochrany presvätej Bohorodičky, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 18. storočia. Obnovou prešiel v roku 1922. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny v roku 1944, obnovou prešiel v roku 1947.^[4] Od výstavby murovaného gréckokatolíckeho chrámu v obci nie je využívaný. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Orientovaný je netradične smerom na sever, rešpektujúc konfiguráciu terénu. Stavba je pomerne malých rozerov, no mierkou vyhovovale miestnej cirkevnej obci. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. Pôvodné zariadenie sa nedochovalo. Fasády sú členené vertikálne kladenými smrekovými doskami s lištami. Štvorcové okná majú dekoratívne šambrány. Strechy sú ukončené stanovými strechami pokrytými šindľom so štvorstupňovými osemhrannými cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je taktiež ukončená stanovou strechou s šindľovou cibuľou.^[5] Pôvodné drevené oplotenie, v tvare dlhých kmeňov, kmeňovej záseky, ktorému sa v miestnom nárečí hovorilo palánok, sa už nezachovalo. Do cerkvi sa vchádza cez drevenú bránu so šindľovou strieškou.

• Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej bohorodičky, jednoloďová historizujúca stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1938.^[6] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami a korunnou rímsou s oblúčkovým vlysom. Veža je členená lizénovými rámami s oblúčkovými vlysmi a ukončená barokovou helmicou s laternou a malou cibuľou. Cibuľové sanktusníky sa nachádzajú aj nad loďou a presbytériom.

• 
  Chrám Ochrany presvätej Bohorodičky
• 
• 
• 
  Chrám so vstupnou bránou
• 
  Mladší murovaný chrám

Zaujíavosti

Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny

Na pravej strane Ladomirky v blízkosti jej toku, poniže obce, oproti nemeckému vojenskému cintorínu z II. svetovej vojny je vojenské pohrebisko z I. svetovej vojny zriadené v roku 1922. Na ploche 380 m² je pochovaných 159 vojakov v 21 hroboch. Z nich je známy len Albert Korbus, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 58 (zomrel 10. 5. 1915), Rudolf Vogel, príslušník rakúsko-uhorského pešieho pluku č. 18 (zomrel 08. 5. 1915) a Karola Piliár, príslušník pluku č. 12 (zomrel 10. 5. 1915).

Stav vojenského cintorína sa zhoršil v období 70. rokov 20. storočia, keď pri povodní bola plocha vojenského pohrebiska zanesená bahnom. Niektoré hrobové miesta boli úplne zničené. Dnes už je cintorín opravený, hroby sú upravené, cintorín je oplotený.

Vojenské pohrebisko z 2. svetovej vojny

Za obcou, vpravo od Ladomirky, oproti benzínovej pumpy, je cintorín 2 918 padlých vojakov fašistického Nemecka.

Zdroje

• KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 86.
• DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
• DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
• Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
• SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
• SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
• SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.5
• ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
• Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hunkovce