Polohopis
Havranec je obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji. Nachádza sa na rozhraní Ondavskej a Laboreckej vrchoviny v severnej časti Nízkych Beskýd v pramennej oblasti potoka Svidničanka. Kataster obce o rozlohe 764 ha je vo výške 385 m nad morom v strede obce, až 705 m n. m. pri štátnej hranici s Poľskom. Do katastra obce zasahuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty a tiež tam vyviera minerálny prameň. Členitý povrch katastra s hlbokými dolinami tvoria flyšové súvrstvia, ktorý pokrýva súvislý listnatý les s porastom buka a v menšom rozmere aj brezy.
Symboly obce
Erb a vlajka
V červenom štítne na čiernej, veľkými striebornými skalami prekrytej pažiti dve strieborné sekery na zlatých skrížených poriskách.
Tento erb bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva dňa 10. januára 2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou B – 201/2006.
Za základ erbu bol vzatý odtlačok pečatidla pečiatka z roku 1868 na ktorej je vyobrazený zamestnanecký motív, charakterizujúci lesné práce a domácu výrobu šindľov.
Autorom erbu je Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka obce pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/9), červenej 3/9), bielej (1/9) a čiernej (3/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny
Obec vznikla v období rokov 1598 až 1618 na hradnom panstve Makovica. V historických dokumentoch bola doložená v 1618 roku ako Gavriniecz.
V roku 1787 mala obec 8 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov.
Obyvateľstvo
Havranec je jedna z najmenších obcí na Slovensku podľa počtu obyvateľov. Menšia je napr. obec Príkra, ktorá má 12 obyvateľov (31.12.2019).
V obci Havranec v roku 1995 nachádzali priezviská týchto rodín Adamčík, Bilas, Leľo, Ozogár, Rodák, Sadiv a Ščerba.
K 31. 12. 2015 v obci žilo 13 občanov z ktorých 50 % sa hlásilo k slovenskej, 40 % k rusínskej a 10 % k ukrajinskej národnosti. V produktívnom veku boli len štyria muži.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol nanebovstúpenia Pána, jednoduchá jednoloďová drevená stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1946. Fasády sú podľa tradičného vzoru východoslovenských gréckokatolíckych chrámov tvorené vertikálne kladenými doskami s lištami. Veža je ukončená stanovou strechou s malou cibuľou.[4]
Zaujímavosti
Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny
Na havraneckom cintoríne je vojenské pohrebisko z prvej svetovej vojny (1914-1915) s 12 pochovanými rakúsko-uhorských vojakmi v 5 hroboch. Momentálna lokalita miesta posledného odpočinku vznikla exhumáciou zakopaných vojakov v chotári obce, policajtmi Československej republiky zo žandárskej stanice v Kapišovej.
Posledná pietna rozlúčka bola vykonaná v dňoch 26. – 27. apríla 1922. V rove č. 2 sú pozostatky neznámeho rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského majora Pešieho pluku č. 73 z českého Chebu.
Nad hrobmi je kovový kríž s textom „ Na pamiatku padlým z prvej svetovej vojny“. Miesto posledného odpočinku vojakov je starostlivo ošetrované.
Pri karpatsko-duklianskej operácie od októbra do novembra 1944 obec bola značné poškodená.
V katastri obce boli rozsiahle lesy. Obyvatelia obce pracovali v lesoch a od 17. storočia boli známi a vyhľadávaní šindliari.
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Po socializácii obce v obci vzniklo JRD, kde boli využívané najmodernejšie poľnohospodárske stroje. Po rozpade družstva po roku 1990 a v nových spoločenských podmienkach zostáva veľká časť poľnohospodárskej pôdy nevyužitá.
Slovensko
